Planéta Zem sa pomalým tempom mení na skládku odpadu. Plastové fľašky už nachádzame aj v oceánoch a prechádzka lesom je niekedy smutným predstavením toho, čo ľudstvo dokáže vyprodukovať. Zlepšiť myslenie spotrebiteľa a neprodukovať tony odpadu, o to sa snažia mnohé organizácie, no niekedy stačí príbeh jednotlivca, aby sa v nás niečo pohlo.
Plastové tašky vymenila za plátenné a do obchodov si nosí sklenené poháre. S predavačmi oveľa viac komunikuje, nevysvetľuje im celú filozofiu, jednoducho ich poprosí, aby jej potraviny dali do vlastnej nádoby. A takto nakupuje stále. Volá sa Bea Johnson a svoj život bez odpadu vedie aj s celou rodinou už od roku 2008. Na jej blogu vás hneď v úvode privíta fotka sympatickej ženy, ktorá tvrdí, že sa jej život zmenil k lepšiemu. Nezáleží totiž na materiálnych veciach, ale na skúsenostiach a zážitkoch.
Žiť bez odpadu sa zdá ako nemožné. Keď sa snažíme obmedziť užívanie igelitových tašiek a urobiť tak aspoň niečo malé pre zelenú planétu, aj tak zanechávame za sebou stopy. V podobe vriec a zaplnených kontajnerov. Istým východiskom môže byť recyklácia, táto žena však zašla ešte ďalej, jej projekt Zero Waste nenechá takmer žiaden odtlačok na skládke.
Za rok 2016 vyprodukovala spolu s rodinou odpad o veľkosti jedného pohára. Predstavte si, že by tých pohárov bolo niekoľko miliárd. V porovnaní s tým, čo zažívame dnes, by si naša Zem výrazne vydýchla.
Zero Waste jej život zjednodušil
Bea sa v súčasnosti považuje za akéhosi guru v tejto oblasti. Trénuje ľudí v tom, ako myslieť minimalisticky. So svojimi skúsenosťami sa delí na univerzitách, rôznych workshopoch či konferenciách, na svojom blogu ale aj v knižke Zero Waste Home.
Jej príbeh začal veľmi jednoducho. Do obchodov si začala nosiť vlastné tašky a poháre. Zašla dokonca až do takých detailov, že hľadala napríklad jablká bez nálepky. Jej základné pravidlá sa točia okolo základných hodnôt – refuse, reduce, reuse, recycle, rot. Podľa nej má totiž každý človek odmietnuť to, čo nepotrebuje, zredukovať to, čo potrebuje, veci znovu využívať a opravovať, recyklovať a zvyšok kompostovať. V domácnosti držíme množstvo vecí, o ktorých ani nevieme, že ich máme. Skladujeme ich v podstate zbytočne. Zero Waste sa začína v momente, keď vykročíte von z domu. Je to hlavne o tom, ako človek nakupuje a premýšľa. Potom sa mu doma hromadí čoraz menej vecí a následne čoraz menej odpadu.
Ako je to s komunálnym odpadom na Slovensku?
Žiaľ od roku 2014 u nás čísla stúpli. Správa o stave životného prostredia z roku 2015 hovorí o tom, že na jedného obyvateľa v tomto období pripadá 348 kilogramov komunálneho odpadu. Zaznamenávame tu nárast o 17 kg na jedného obyvateľa. Patríme síce medzi krajiny s najnižšou ročnou produkciou komunálneho odpadu na obyvateľa v rámci európskej dvadsaťosmičky, no jej stúpanie sa nedá vnímať ako príliš pozitívny jav.
Zo začiatku išlo len o redukovanie zbytočných vecí a zmenu prístupu k nákupom. Bea si neskôr všimla, že ich odpadkové koše sú takmer prázdne. Manželovi navrhla, nech v tom pokračujú. Tento životný štýl im ešte stále trvá. Mohlo by sa zdať, že je to celkom nákladné, Bea však tvrdí opak. Porovnanie ich úspor v rámci jedného roka napokon ukázalo, že ušetrili o 40 % viac ako predtým. Majú popri tom normálnu prácu, deti a ich rodina inšpiruje tisícky ľudí po celom svete. Na základe tohto nápadu sa dokonca otvárajú zero waste obchody.
zerowastehome.com, minzp.sk
Nahlásiť chybu v článku