Tento obelisk, ktorý mal byť najvyšší a najväčší v celom starovekom Egypte, zostal opustený. Slávu však dosiahol iným spôsobom. Ležiac priamo v lome, láka tento majestát veľké množstvo ľudí. Okrem toho, to, že nikdy nebol postavený, nám ponúka lepší náhľad do toho, aké techniky boli v danej dobe používané, a tak sa stal významným archeologickým objektom.
Žulový lom, nachádzajúci sa v meste Asuán, blízko Nílu, svojho času ponúkal veľmi kvalitnú žulu na stavbu mnohých známych chrámov, sôch a monumentov pre celý staroveký Egypt. Napríklad slávne Kleopatrine ihly, v dnešnom Londýne, alebo Chufova pyramída a Rachefova pyramída, boli všetky postavené z kameňa z tohto lomu.
Na severe tohto lomu leží nedokončený obelisk. Mal byť tým najvyšším v celom starovekom Egypte. V procese vyrezávania, sa v ňom však začali objavovať trhliny, a preto sa ho rozhodli nedokončiť. Bol vyrezávaný rovno z dna lomu, takže zostal presne tam, kde ho vyrezávali, 3 500 rokov dozadu, stále spojený s lomom.
Vedci predpokladajú, že tento obelisk bol vyrezávaný a opustený v 15. storočí pred Kristom, počas vlády kráľovnej Hatšepsut. Tento obelisk mal zrejme stáť blízko Lateránskeho obelisku, ktorý pôvodne stál pri chráme Karnak v Egypte, ale potom ho Rimania preniesli do Rímu.
Tento obelisk nám dovoluje vidieť, aké techniky na spracovanie kameňa používali v starovekom Egypte. Zárezy po nástrojoch sú na povrchu dodnes viditeľné. Okrem toho, boli na ňom spozorované aj čiary okrovej farby, ktoré zrejme mali značiť, kadiaľ robotníci majú viesť rez horninou.
Predpokladá sa, že na vyrezávanie využívali dolerit, ktorý je tvrdší než granit. Po tom, ako vyrezali boky, obelisk mal byť oddelený od dna. Aby to docielili, vyrezali malé dutiny po obvode miesta, kde sa mal obelisk oddeliť a do týchto dutín následne vložili drevené laty. Tieto laty boli vlhčené, až dokým žula nepopraskala, oddeľujúc obelisk.
Dnes je tento lom otvorený ako múzeum a pamiatka, ktorá je archeologickým pokladom krajiny.
amusingplanet.com
Nahlásiť chybu v článku