Cestovanie po celom svete, návšteva svetových metropol a pri tom stretávanie sa s rôznymi zaujímavými ľuďmi. No nie vždy je to tak ideálne, ako to na prvý počutie znie. Táto práca obnáša mnoho zodpovednosti a zručností, o ktorých bežní cestujúci ani nevedia. Letušky sa však stretávajú s rôznymi, aj podivnými ľuďmi a niekedy sa dostávajú do situácií, z ktorých zastáva rozum. Oslovili sme pre to bývalú slovenskú letušku Majku, a spýtali sme sa jej na základné informácie o tejto profesii, ktoré každého z vás zaujímajú, no často sa o nich nehovorí.

Mnoho dievčat sníva o tom, že sa niekedy stanú letuškou. Bol to aj tvoj sen, alebo si sa k tomu dostala úplnou náhodou?

Musím priznať, áno, bol to môj detský sen stať sa letuškou. Cestovať, spoznávať krajiny, miestne kultúry. Nosiť krásnu uniformu, prechádzať letiskom a byť stredobodom pozornosti. Neskôr, počas štúdia na vysokej škole, som si tento sen splnila. Najskôr som lietala iba cez letnú sezónu, neskôr však na full time počas celého roka.

Ako to celé prebiehalo, keď si sa hlásila na pozíciu letušky? Sú nejaké špeciálne veci či vlastnosti, ktorými musí adeptka na túto pozíciu disponovať?

Myslím, že to bolo niekedy vo februári, keď som zbadala inzerát na interview letušky. Zaslala som si životopis a čakala som, či sa ozvú. Áno, ozvali sa. Asi o týždeň neskôr, som absolvovala pohovor, bol to piatok. Pohovor bol náročnejší, skladal sa z viacerých kôl. Začínali sme ráno o ôsmej a končili okolo 15-16 poobede. Bolo tam strašne veľa uchádzačov. Písali sme tri testy – z geografie, zo všeobecných znalostí a z anglického jazyka. Potom nasledovali simulované situácie, ktoré sme mali zahrať. A posledné kolo sa skladalo z ústneho pohovoru pred porotou. Medzi kolami sa jednotliví uchádzači vytrieďovali. Veľmi som sa tešila, že som postúpila až do posledného kola. Nasledovali dni čakania a neistoty… Už keď som bola tak „ďaleko“ a teraz ma nevezmú? Stále mi v hlave behali tieto myšlienky. Ale zase na druhej strane, už som sa videla, ako sa prechádzam uličkou kabíny lietadla.

Medzi hlavné prednosti uchádzača patrí: anglický jazyk, komunikatívnosť, schopnosť riešiť stresové situácie, riešenie nezvyčajných situácií, schopnosť viesť tím, minimálne stredoškolské vzdelanie, byť milá a stále sa usmievať.

Kedy sa letuška stane „ozajstnou – certifikovanou letuškou“?

Po úspešnom absolvovaní všetkých kôl pohovoru nám prišiel e-mail o prijatí na pozíciu a harmonogram školení.

Intenzívny tréning na letušku trval 6 týždňov, od rána do večera. Absolvovali sme základy meteorológie, základy leteckej terminológie, základy lietania, Medical training – First aid training (kde sme sa učili aj ako pomáhať pri pôrode) a taktiež hasičský tréning. Ďalej sme absolvovali „typovku“ lietadla na každý konkrétny typ lietania, v ktorom budeme lietať a taktiež servis na palube pre cestujúcich. Po každom školení sme mali písomný test a po absolvovaní všetkých školení, sme mali záverečný test zo všetkých školení a ústne preskúšanie. Po úspešnom absolvovaní všetkých testov dostanete licenciu Cabin Crew a odznak na uniformu tzv. krídielka. No a až teraz sa stávate „letuškou“.

Veľa ľudí si to predstavuje ako vysnívané povolanie, plné cestovania a spoznávania nových krajín. Aká je však pravda? Mala si ty ako letuška toľko priestoru, aby si aj skutočne spoznala krajiny, kde si letela?

Mňa táto práca veľmi bavila, bola to moja vysnívaná práca. Medzi moje záľuby patrí cestovanie a fotenie. Takže to bola záľuba spojená s prácou. Pri lietaní sa hovorí: „buď si to zamiluješ, alebo znenávidíš. Niečo medzi neexistuje.“ Táto práca je veľmi veľa o cestovaní a o práci s ľuďmi a tá je niekedy naozaj náročná. Krásne na tejto práce je to cestovanie. Ale tiež za to platíte svoju daň, ako napríklad, nemohla som si vziať voľno na Vianoce, počas priateľovej oslavy narodenín, či počas leta, kedy všetci grilujú na záhradách,… osobný život ide dosť bokom. Neviete si nič poriadne naplánovať, ani lekára.

Ale častokrát to je aj o prístupe firmy k zamestnancom a niekedy sa nedá, aj keď sa dá. Prídete po tri a pol týždni domov na tri-štyri dni a už medzitým vám volajú, že niekto vypadol, alebo sa pridal let. Ešte nie som ani poriadne vybalená, veci mokré v pračke. A znova niekam preč a ani poriadne neviete na ako dlho. Ranné lety, vstávanie o druhej, tretej ráno. Nachystanie lietadla (predletová príprava), boarding pasažierov, niekoľko hodín v lietadle a unavená na hotel. Ja som lietala aj v spoločnosti, kde sme väčšinou chodili na pobyty, takže sme spoznávali krásy destinácii, miestnych ľudí, miestne zvyky a tradície. Ale moja prvá spoločnosť bola len z bodu A do bodu B, čiže nástup do lietadla a výstup na tom istom letisku. Destinácie sme veľmi nenavštevovali.

Čo je na tomto povolaní najdôležitejšie? Je práca s ľuďmi na palube zábavou či skôr trestom?

Práca letušky je veľmi pekné povolanie, ale aj veľmi náročné. Veľa hodín na cestách, cestovanie z hotela na hotel, striedanie destinácií o teplotnom rozdiely aj 30 stupňov. Nedostatok spánku, nepravidelná strava a náročné správanie cestujúcich. Kto pracuje s ľuďmi, ten mi dá za pravdu, že práca s ľuďmi je veľmi náročná. Veľakrát sme mali neprispôsobivých a agresívnych pasažierov či cestujúcich, ktorí mali zdravotné problémy. Veľmi dôležitá je odolnosť voči stresu, vedieť reagovať na rôzne situácie, vedieť pomôcť, ovládať základy psychológie, kurz pomoci a používať hlavne zdravý rozum.

Ako dlho si robila letušku? Čo ťa na tom najviac odradzovalo?

Ako letuška som pracovala 6 rokov. Najťažšie bolo asi to byť preč od priateľa, od rodiny. Nebyť doma na Vianoce, nevedieť si plánovať súkromný život a nemôcť sa zaoberať svojimi aktivitami.

Čomu sa venuješ teraz? Je to niečo, čo ťa na 100% napĺňa a čo robíš s radosťou?

Ako som už na začiatku spomínala, medzi moje záľuby a aktivity patrí cestovanie a fotenie. Takže po lietaní som sa vybrala touto cestou. Rada fotím, hlavne svadby, novonarodeniatka, rodinné fotografie a fotografie z ciest, všetky môžete nájsť na Mishy photography. Takisto sa venujem aj poskytovaniu zážitkov a poznávacích okruhov. Vďaka tomu, že som veľa cestovala, aj stále cestujeme, sme sa rozhodli si otvoriť cestovnú kanceláriu, CK Ginger Travel, kde sa snažíme vyberať zaujímavé a netradičné zájazdy.

Stretla si sa nejakými zábavnými či bizarnými situáciami na palube?

Situácii pekných, aj nie moc pekných, bolo za 6 rokov veľmi veľa. Tak napríklad pre objasnenie:

• Na palube lietadla nemáme žiadne padáky ani pre posádky.
• Letuškám taktiež zalieha v ušiach, ako aj „bežným cestujúcim“.
• WC nie sú rozdelené pre pánov a pre dámy.
• Dvere ani okná na lietadle sa počas letu nedajú otvoriť. Fyzika nás ani hore nepustí.
• Keď nám príde nevoľno, máme použiť vrecká v sedadle lietadla a nie svoju kabelku.
• Keď žiadame matky, aby pripútali svoje dieťa, je to pre jeho bezpečnosť, nie preto, aby sme ich „buzerovali“.

Ale pamätám si na pár bizarných zážitkov.

Pred odletom sme vždy počítali pasažierov, či nám sedel s tým, čo je napísané na papieri. V ten let sme mali mať nepamätám si presné číslo, X dospelých + 2 infantov (dieťa do 2 rokov). Kolegyne počítali pasažierov a našli len jedno dieťa. Počítali druhýkrát a opäť im jedno dieťa chýbalo. Tak som to išla prepočítať. Tiež som našla iba jedno dieťa. Pristavila som sa pri rodičoch, kde malo miesto aj ich dieťa a pýtala som sa, či ich je o jedného menej. Odpoveď: „Nie, nie je. Dieťa nám spí pod sedačkou.“ Čiže títo rodičia dali spať malinké dieťatko pod sedačku na zem, po ktorej sa bežne šliape špinavými topánkami a ktoré nie je vôbec bezpečné.

Mali sme aj ďalšie úsmevné príhody.

Pozri aj: Slovenka Lucia Waldner sa dostala medzi TOP 100 žien v biznise vo Švajčiarsku. Ako to dokázala?