Pred vznikom prvej jadrovej zbrane mnoho ľudí pochybovalo o jej efektívnosti. Svet nikdy predtým nukleárnu explóziu nevidel a odhady, koľko energie sa uvoľní, sa značne líšili. Niektorí vedci dokonca pochybovali, či to vôbec bude fungovať. Keď projekt Manhattan, ktorý mal za cieľ vytvoriť jadrovú zbraň, vyrobil prvé tri bomby, bolo potrebné ich funkčnosť otestovať. Preto bol spustený test Trinity.
Dve zo skonštruovaných bômb boli neskôr zhodené na Hirošimu a Nagasaki. Avšak úplne prvý atómový výbuch bol ten, ktorému sa budeme dnes venovať. Bomba zhodená na Hirošimu využívala urán a jej funkčnosť bola fyzikmi, ich laboratórnymi testami a prepočtami potvrdená. Avšak bomba, ktorá bola zhodená na Nagasaki, využívala plutónium a funkčnosť takejto bomby bolo potrebné overiť.
Robert Oppenheimer bol americký teoretický fyzik, ktorý stál za vývojom jadrových zbraní a bol jedným z vedúcich výskumu Projektu Manhattan. Práve Oppenheimer zvolil názov prvého testu atómovej zbrane „Trinity“, a to podľa básne od Johna Donna. V preklade trinity znamená Trojica, čo odkazuje na biblickú Svätú Trojicu – Otec, Syn a Duch Svätý.
Miesto testovania bolo určené na vzdialenú časť Nového Mexika Alamogordo Bombing Range, asi 330 kilometrov južne od mesta Los Alamos, kde bola bomba vyvinutá. Okolo celej lokality boli rozostavané tri pozorovacie bunkre tak, aby bolo vidieť na vežu, na ktorej mala byť bomba s menom Gadget odpálená.
Plutóniové jadro bomby bolo štyri dni pred testom privezené na McDonaldov ranč, ktorý bol určený ako miesto výbuchu. Jadro bomby potom fyzici spojili s ostatnými komponentami bomby a 15. júla ju premiestnili na 30 metrov vysokú vežu na Alamogordo Bombing Range. Detonácia bola nariadená na 4. hodinu ráno 16. júla, avšak kvôli silnému dažďu bol čas posunutý o jeden a pol hodiny neskôr. Vedci totiž nechceli riskovať, že rádioaktívny spád bude dažďom zväčšený.
V snahe znížiť napätie sa Oppenheimer stavil o 10 dolárov s Georgeom Kistiakowskym, že bomba nebude fungovať vôbec. Kistiakowsky, ale v jej funkčnosť veril a vsadil celý svoj mesačný plat. Pomedzi nich pobehoval a každého znervózňoval Edward Teller, neskôr známy ako „otec vodíkovej bomby“, a to tým, že si na seba natieral niekoľko vrstiev opaľovacieho krému a každému ho ponúkal.
Keď okolo 4. ráno dážď utíchal, kvôli bezpečnosti sa všetci po skupinách presunuli do bunkrov. Presne o 5:30 ráno 16. júla 1945 začala nukleárna éra. Gadget vybuchol podľa plánu, pričom úplne zničil vežu a piesok v okolí zmenil na zelené sklo, ktoré dostalo pomenovanie Trinitit. Pár sekúnd po explózii nasledovala obrovská tlaková vlna a púšťou sa šírilo spaľujúce teplo. Radiáciu, ktorá sa uvoľnila pri explózii, nikto nevidel, no každý vedel, že je tam. Následne pozorovatelia videli krásny vizuálny efekt, ktorý prichádza s každým jadrovým výbuchom – atómový hríb. Veľmi rýchlo sa stal symbolom moci, deštrukcie a smrti.
Oceľový bezpečnostný kontajnment Jumbo, ktorý bol postavený v prípade potreby na zabezpečenie plutónia, ak by test zlyhal, vážil 200 ton. Postavili ho približne 800 metrov od bodu nula, aby vedeli odhadnúť účinky bomby. Ukázalo sa, že výbuch tento ťažký kontajnment roztrhol.
Reakcia všetkých zúčastnených bola takmer rovnaká – prekvapenie, radosť a úľava. Mnohí výbuch popisovali ako prechod z úplnej tmy na deň, a to v priebehu okamihu. Tí, ktorí sa dívali priamo na explóziu, na krátku dobu oslepli, Kistiakowskeho dokonca výbuch zhodil na zem. Rýchlo sa však postavil na nohy a povedal Oppenheimerovi: „Oppie, si mi dlžný 10 dolárov.“
Riaditeľ Projektu Manhattan, Leslie Groves, sa po výbuchu krátko zhováral so svojím asistentom. Ten mu povedal, že vojna skončila, na čo mu on odpovedal: „Áno, ale až po tom, ako zhodíme dve bomby na Japonsko.“ Po prepočítaní výsledkov výbuchu sa ukázalo, že explózia mala silu 21 kiloton TNT, čo je 4-krát viac ako predpokladali v laboratóriách.
Sám Oppenheimer mal po výbuchu v hlave množstvo myšlienok. Neskôr uviedol, že si počas výbuchu opakoval niekoľko veršov z posvätnej hinduistickej knihy Bhagavadgíta, medzi nimi aj: „Teraz som Smrť, ničiteľ svetov.“ Desivo ničivá sila atómových zbraní a to, ako sa môžu použiť, neskôr prenasledovalo mnohých vedcov, ktorí za Projektom Manhattan stáli, do konca ich života.
Úspech Trinity testu znamenal, že spojenci teraz disponujú silou, ktorá môže veľmi rýchlo ukončiť 2. svetovú vojnu. Obe bomby, ktoré Američania mali, mohli byť tak použité vo vojne proti Japonsku. Little Boy, uránová bomba, bola zhodená na Hirošimu 6. augusta a Fat Man, plutóniová bomba rovnakej konštrukcie ako Gadget, vybuchla nad Nagasaki o tri dni neskôr, 9. augusta 1945. Do niekoľkých dní Japonsko kapitulovalo.
Aj keď sa atómové bomby použili vo vojnovom konflikte iba dvakrát, testov týchto smrtiacich zbraní prebehlo v priebehu nasledujúcich rokov tisíce. Žiaľ, drvivá väčšina z nich bola oveľa silnejšia ako Trinity. Najväčší test ruskej vodíkovej TSAR bomby bol dokonca 2000-krát intenzívnejší.
Úspech testu Trinity otvoril dvere do nového, nukleárneho veku. Viacerí fyzici po tom, ako videli, čo tieto bomby spôsobili, trpeli depresiami a aj samotný Oppenheimer sa rozhodol ukončiť svoje podieľanie na vývoji atómových zbraní. Neskôr sa tak radšej venovali mierovému využitiu tejto neuveriteľne silnej energie, ktorú dokázal spútať, ovládnuť a použiť.
rarehistoricalphotos.com
Nahlásiť chybu v článku