Hasankeyf. Tak sa nazýva mestečko v juhovýchodnom Turecku, ležiace na rieke Tigris v miestach, ktoré si pre život vybrali najstaršie civilizácie našej planéty. Neskôr sa mesto stalo dôležitým centrom na Hodvábnej ceste, vznikol tu najväčší stredoveký riečny most i honosné paláce aristokratov. Kým boháči žili v prepychu, obyčajní ľudia obývali tísícky ručne tesaných jaskynní nad život prinášajúcou riekou. 12-tisíc ročná kolíska civilizácie sa však čoskoro zmení na nepoznanie. 

80% rozlohy historického mesta pod vodou, vysídlených viac ako 80-tisíc ľudí, zatopených viac ako 300 predpokladaných archeologických lokalít a nenávratne zničený ekosystém jednej z najznámejších riek planéty. Taká je bilancia výstavby kontroverznej priehrady Ilisu, ktorej výstavbu Turecko začalo navzdory protestom a nesúhlasom verejnosti už v roku 2006. Až teraz sa však ukazujú hrozivé následky na územie, ktoré v Turecku nenávidení Kurdi považujú za posledný zvyšok svojej kultúrnej identity.

Projekt priehrady Ilisu na rieke Tigris vznikol už v polovici 20. storočia no budovať sa začal až v novom tisícročí a to napriek nesúhlasu verejnosti i odborníkov. Len nedávno však začali miestne úrady z bezpečnostných dôvodov búrať útesy okolo starobylého mesta Hasankeyf. Obavy tých, ktorí s megaprojektom nesúhlasili, sa teda práve naplnili a predpokladá sa, že Ilisu naruší krajinu v takom rozsahu, ako si to mnohí pred rokmi mysleli.

Dopad megaprojektu na krajinu

Takmer 2 km dlhá a 135 metrov hlboká priehrada, ktorá vznikne prehradením rieky Tigris s cieľom vybudovania obrovskej hydroelektrárne zdvihne hladinu rieky o minimálne 60 metrov. Očakáva sa, že zatopí 80% rozlohy z 12-tisíc rokov starého mesta Hasankeyf, ktoré prežilo nadvládu Rímskej, Arabskej, Mongolskej, Byzantskej aj Ottomanskej ríše. Tisíce jaskýň, ktoré obyčajní ľudia vytesali do útesov nad riekou budú zatopené, vysídlených bude viac ako 80% obyvateľstva tejto oblasti, ekosystém, v ktorom žije množstvo vzácnych a chránených rastlín a živočíchov, ostane nenávratne pozmenený. To všetko je však len vrchol ľadovca.

Priehrada Ilisu totiž nezmení len život v Turecku, ale ovplyvní aj susedný Irak, kde rieka pokračuje na svojej ceste do Perzského zálivu. Za priehradným múrom sa hladina rieky zníži pravdepodobne o 40%, čo v Iraku spôsobí nemalé problémy. Nízka hladina rieky spôsobí zvýšenie prieniku solí, čoho výsledkom bude, že voda z rieky nebude vhodná na pitie ani na zavlažovanie. Projekt taktiež ohrozí i Mezopotámske močiare, ktoré len od minulého roku patria i do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Podľa koordinátora kampane „Zachráňme Tigris a Mezopotámske močiare“ (Save the Tigris and Iraqi Marshes) projekt spôsobí vysušenie dôležitej časti močiarov.

S výstavbou priehrady Ilisu už dnes zrejme neurobí nikto nič. Ničenie historického mesta Hasankeyf už započalo a je len otázkou času, kedy sa naplní dlho očakávaný scenár, ktorý navždy pozmení kolísku prvých civilizácií. Nepomohli protesty pred viac ako 10 rokmi, kedy sa výstavba začala, ani zastavenie financovania projektu z Nemecka, Rakúska a Švajčiarska, ktoré v roku 2009 poukázali na kultúrny, sociálny a environmentálny vplyv plánovanej priehrady. Dnes, kedy turecká vláda zakazuje akékoľvek protesty a verejné stretnutia (v rámci výnimočného stavu trvajúceho od minulého roku) a obmedzuje miestnym i zahraničným novinárom prístup do historickej oblasti v okolí Hasankeyf je zrejme všetko rozhodnuté.

Pozri aj: Najnebezpečnejšou na svete je Slonia noha. Nie tá zvieracia, ale tá, ktorá po výbuchu ostala v jadrovej elektrárni v Černobyle

TheGuardian, sme.sk, metro.co.uk