Keďže sa Japonsko od útoku na Hirošimu stále nevzdalo, Spojené štáty Americké sa rozhodli opätovne nasadiť do boja najhrôzostrašnejšiu zbraň, aká kedy bola vyvinutá. Na mesto Nagasaki bola 9. augusta 1945 zhodená v poradí už druhá a našťastie zatiaľ posledná atómová zbraň, ktorá bola kedy použitá vo vojnovom konflikte.
Americký prezident po útoku na Hirošimu vyhlásil, že ak Japonsko neprijme stanovené podmienky, môžu očakávať, že „z neba budú padať trosky“. Napriek neustálemu varovaniu, že podobný útok, ako bol v Hirošime, môže prísť kedykoľvek, Japonsko nereagovalo. Preto tri dni po Hirošime, 9. augusta 1945, vzlietol americký Boeing B-29 Superfortress Bockscar vybavený plutóniovou náložou smerom k japonskému pobrežiu, aby ešte viac naklonil misky váh na stranu Spojencov.
Nagasaki nebol primárny cieľ
Aj keď Nagasaki patrilo k významným strategickým bodom, za primárny cieľ bolo určené mesto Kokura. Tam sa nachádzal veľký cisársky sklad zbraní, a preto bol dôležitým vojenským cieľom. Keď ale bombardér s jadrovou zbraňou dorazil ku Kokure, zistilo sa, že jedno zo sprievodných lietadiel chýba. Veliteľ misie sa rozhodol na neho počkať. Vďaka tomuto rozhodnutiu je mesto Kokura pokladané za azda najšťastnejšie mesto sveta, keďže kým sa lietadlá opäť stretli, nad Kokurou sa zamračilo a bombardovanie tak nebolo možné. Nasledovalo teda rozhodnutie presunúť sa k alternatívnemu cieľu, ktorým bolo mesto Nagasaki.
O 11:01 sa v Nagasaki zastavil čas
Nagasaki bolo zvolené za alternatívny cieľ kvôli veľkému prístavu s vojenským potenciálom a tiež kvôli významnej priemyselnej činnosti, ktorá zahŕňala aj výrobu zbraní. Tesne po jedenástej hodine bola na Nagasaki zhodená bomba Fat Man, ktorá obsahovala 6,4 kilogramu plutónia a explodovala približne 500 metrov nad zemou. Teplota, ktorá dosahovala až 3900 stupňov Celzia, a vietor o rýchlosti 1000 km/hod zasiahli Nagasaki v plnej sile. Výbuch zabil okamžite 35 až 40-tisíc ľudí a zranil 60-tisíc ľudí, pričom celkový počet mŕtvych sa odhaduje na 60 až 80-tisíc ľudí. Bomba mala silu 21 kiloton, čo bolo v porovnaní s bombou zhodenou na Hirošimu až o 5 kiloton viac. Aj keď tieto explózie sú neuveriteľne silné, v neskoršom období boli otestované bomby, ktoré mali aj viac ako tisícnásobnú silu a o ktorých sme vám priniesli článok,
Japonsko sa rozhodlo vzdať
Súčasne s útokom na Nagasaki vyhlásil Sovietsky zväz Japonsku vojnu. To bola rana z milosti, s ktorou sa ani japonský cisár nedokázal vyrovnať. Kombinácia „vymazania“ ďalšieho významného mesta z mapy Japonska atómovou bombou a strach z útoku zo strany Sovietov cisára Hirohita primäli k tomu, aby prijal podmienky Spojencov. Sám cisár zdôrazňoval dôvod kapitulácie práve vojnou so Sovietskym zväzom, no určite môžeme predpokladať, že do rozhodovania o kapitulácii vo veľkom vstúpil aj strach z atómovej zbrane.
Článok bol pôvodne publikovaný v roku 2019.
Nahlásiť chybu v článku