Táto teória vznikla už viac než 80 rokov naspäť, no v súčasnosti to vyzerá, že by sa mohla preukázať ako reálna. Zistenia boli publikované vo vedeckom časopise Science a boli získané vedcami zo Stanfordovej univerzity v spolupráci s vedcami z University of California. Myšlienka častice, ktorá má vlastnú antičasticu vznikla už v roku 1937, keď taliansky fyzik, Ettore Majorana prvýkrát túto teóriu predložil. Zvláštne je, že Majorana rok na to zmizol za záhadných okolností.
Antičastica je častica, ktorá má rovnaké množstvo hmoty ako bežná častica, no opačné elektrónové a magnetické vlastnosti. Jednou z antičastíc je pozitrón. Pokiaľ sa dva z nich stretnú, navzájom sa zničia. V tomto výskume, tím vedcov zhromaždil tenké vlákna dvoch kvantových materiálov a poslal cez ne elektrický prúd vo vychladenej vákuovej komore. Vlákno na vrchu bolo supravodičom, zatiaľ čo vlákno na spodu bolo magnetickým topologickým izolátorom. Zmrazením magnetu cez zhromaždené vlákna bol tím schopný upraviť rýchlosť elektrónov. V istom bode tento proces spôsobil, že Majoranove kvázičastice sa objavili v pároch spolu s elektrónmi. Jedna z nich bola vždy mierne vychýlená, a preto sa dal merať prietok na každej individuálnej kvázičastici.
Na upresnenie je však nutné podotknúť, že vedci nevideli celkom presne Majoranove častice. To, čo videli však boli exitácie v materiáli, ktoré sa správali ako Majoranove častice. Je to naozaj mätúce a s určitosťou sa nedá povedať, či tieto častice vznikajú za prirodzených podmienok. „Je veľmi nepravdepodobné, že by sa objavovali vo vesmíre, ale kto sme my, aby sme si tým boli tak istí?“ povedal profesor Giorgio Gratta, fyzik zo Stanfordu, vo svojom vyjadrení. Konkrétny typ Majoranovej kvázičastice, o ktorej si mysleli, že sa im podarilo objaviť, sa nazýva chirálny fermión. Vedci tvrdia, že ich objav je len drobným dôkazom o existencii takýchto častíc. Vo svojom výskume však pokračujú aj naďalej.
iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku