Umenie bolo vždy témou, pri ktorej vznikali búrlivé diskusie, konflikty a nezhody. Na stranu druhú vďaka svojej širokej škále žánrov si je z čoho vyberať a preto si zrejme každý nájde to svoje. Frank Stabrila je slovenský fotograf, ktorý čerpá inšpiráciu z klasických zdrojov ako hudba, filmy a knihy. Cez deň fotí svadby a portréty. Zatiaľ nič výnimočné, však? Ale má aj druhú tvár. V noci vyzlieka kostým „slušňáka“ a venuje sa svojej druhej vášni. Trashy Kind of Beauty.
A kde berie inšpiráciu pri svojom pravom ja, ktoré nie je spútané v opratách spoločnosti? „Knihy, filmy, môj Instagram feed, všetko sa u mňa točí okolo ženských, smrti, sexu, chlastu, pochybných existenciách a ešte pochybnejšom zmysle o humor,“ hovorí Frank a zrejme neklame. Jeho projekt, v ktorom fotí potetované krásky vníma ako špinavú estetiku. Áno, je to trochu ponuré, trochu nezvyklé, ale sú to fotografie s nezameniteľnou atmosférou a osobitým čarom.
Ale to nie je celé. Každý umelec má predsa svoju múzu. Od Van Gogha až po Warhola. A spravidla išlo o ženu. Tak sa zdá, že jeho múza ho nepripravila o ucho ani o rozum. Kto to teda je? „Rozhodne moja frajerka Vera Fox. To je tá, čo je na mojich fotkách najčastejšie a najmenej oblečená. Je to moja múza, najväčšia fanynka a najlepšia modelka.“
„Stephena Kinga čítam od desiatich, zbieram brakové hororové poviedky a počúvam občas tiež riadny hnus. Potom sa nabalia aj ľudia, s ktorými si rozumiem, a už sa to vezie.“
Na chvíľu sa ešte vrátime k tomu, že z veľkej časti sú jeho fotky kontroverzné. A to sa nemusí páčiť každému, veď pravidlo sto ľudí, sto chutí asi nikdy nezostarne. „Nie každému sú alternatívne výstrelky po chuti, nie pre všetkých je to dostatočne ‚umenie,‘ nie pre každého sú sebavedomé, krásne ženy bežná vec a nie každý asi chápe, keď fotím svoju ženu polonahú a dávam to na net.“ Ale umenie nikdy nebolo o tom, aby ho ľudia chápali. Vždy išlo o dojem, myšlienku a emóciu. To sa Frankovi darí.
„Neurážam sa ak sa to niekomu nepáči alebo ho to nezaujíma. Čo však neviem pochopiť sú nenávistné reakcie s jediným cieľom, a to uraziť.“
A ako to vlastne celé začalo? Klasika, Frank inklinoval k fotografii od mala. Skúšal to s otcovým digitálom, ktorý neskôr rozbil a postupne sa dostal k vlastnej zrkadlovke. Ďalej sa venuje profesionálnym fotkám, no trashy divošky mu vo voľnom čase pomáhajú profesne nevyhorieť.„Vždy som mal po ruke takých žien pár a tak som si povedal, že svoj život roztrhnem na polku a budem sa im venovať intenzívnejšie a zastreším to nejakým menom. Zrazu som mal zasa karty plné fotiek, na ktoré sa nikto nepýta, pri ktorých nemusím dávať bacha na pravidlá a môžem experimentovať. A záleží iba na tom, aby som z nich bol hotový ja a modelka.“
Viac fotografií od Franka nájdeš na jeho Facebooku.
Nahlásiť chybu v článku