Pri sledovaní dnešných módnych výstrelkov, life-stylových a názorových trendov človeka často napadne, že žijeme v bláznivej dobe. Existuje však mnoho zabudnutých a oveľa šialenejších faktov z minulosti, o ktorých vás v škole určite neučili.
Kokaínové kvapky
Takto vyzerá reklama na kvapky proti bolesti zubov pre deti z roku 1885. Jedným z najväčších propagátorov využitia kokaínu v medicíne bol aj priekopník psychoanalýzy Sigmund Freud. Okrem iných potravín a nápojov sa pridával aj do pôvodnej Coca-Coly. Kokaín bol zakázaný OSN až v roku 1963.
Okrem kokaínu boli v minulosti bežné aj lieky na báze morfínu a heroínu. Boli pridávané do sirupov proti kašľu a liečili sa s nimi duševné poruchy. Aj známy nápoj 7Up pôvodne obsahoval lítium-citrát. Táto limonáda sa prvýkrát objavila na trhu v roku 1929 a bola propagovaná ako vynikajúci liek na depresiu a opicu po požití alkoholu. Túto nebezpečnú prísadu prestali do nápoja pridávať v roku 1948. Dodnes má využitie v psychiatrickej liečbe.
V prvej polovici 20. storočia tiež mnohí považovali cigarety za zdravé. Značky tabaku aktívne priťahovali lekárov i športovcov, aby propagovali svoje výrobky. Reklamné titulky uvádzali, že „cigareta je lepšia ako diéta“, fajčenie pomáha s bolesťami v hrdle, kašľom a dokonca aj s astmou.
Selfie móda
Selfie fotografie nie sú len fenoménom dnešných dní. V podstate sa začali robiť takmer okamžite po tom, ako vznikla fotografia. Prvý známy fotografický portrét na svete vytvorený Robertom Corneliom v roku 1839 je zároveň aj selfie. Prvá doma vyrobená selfie stick bola použitá v roku 1925. Selfie portréty vytvorené pomocou zrkadiel sa objavujú okolo roku 1900.
Nezvyčajné prvé autá
Prvý patent na auto bol vydaný v USA v roku 1789. Bol to parný stroj vybavený čepeľami, aby sa mohol pohybovať nielen po súši, ale aj po vode. V prvej polovici 19. storočia boli automobily vedené na elektrickej trakcii. Francúzske elektrické vozidlo La Jamais Contente v roku 1899 vyvinulo rekordnú rýchlosť 100 km/h.
V roku 1870 vo Viedni vynálezca Sigfrid Marcus umiestnil na bežný vozík spaľovací motor. Bol to prvý benzínový automobil na svete. Začiatkom 20. storočia spaľovacie motory takmer úplne nahradili tie elektrické. Elektromobily boli zabudnuté na celé storočie.
Ďalším zázrakom automobilového priemyslu boli automobilové sane ruského cisára Nichola II. z roku 1917. Boli vybavené systémom Kegresse (na predných kolesách boli lyže, na zadných pásy).
Vlastný záhradný pustovník
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, odkiaľ vlastne pochádzajú záhradní trpaslíci? Na konci 18. storočia bolo medzi bohatou európskou aristokraciou moderné mať na svojom pozemku divokú, zarastenú záhradu. V takejto záhrade bola často ukrytá malá budova – „pustovňa“, kde sa dalo osamote meditovať. Ak ste vtedy chceli byť čo najviac nóbl, mali ste v nej aj vlastného živého pustovníka, ktorého ste mohli hrdo ukázať hosťom.
Neznášate svoju prácu a máte pocit, že sa v nej raz zbláznite? Predpokladáme, že je asi o niečo lepšia, ako byť „plateným samotárom“. Bohatí vlastníci pozemkov totiž často zamestnávali ľudí bez domova, ktorí museli spĺňať určité podmienky. Napríklad anglický básnik Charles Hamilton od svojho záhradného pustovníka požadoval, aby žil v jeho záhrade s Bibliou, okuliarmi, kobercom pod nohami, kopou trávy namiesto vankúša, presýpacími hodinami, s vodou ako jediným nápojom a jedlom prineseným z jeho sídla. Musel nosiť rúcho z ťavej srsti a nikdy nesmel strihať svoje vlasy, fúzy, či nechty. Tiež nikdy nesmel odísť mimo Hamiltonovho majetku alebo hovoriť so služobníkmi.
Zaobchádzanie s deťmi
Zvláštna skutočnosť, ktorá určite vystraší moderných rodičov. V Spojených štátoch bolo v roku 1910 možné posielať deti poštou . V tomto čase umožňoval „poštový zákon“ doručovanie malých zvierat, napríklad kurčiat, aby tak uľahčil prácu poľnohospodárov. Niektorí šikovní občania sa tento zákon rýchlo snažili využiť a začali posielať svoje deti príbuzným.
Preprava bola totiž lacnejšia ako jeden dolár a náklad bol doručený priamo do ruky. Ukázalo sa, že je to pohodlnejšie a lacnejšie ako posielať dieťa vlakom. Zákaz prijímať deti ako zásielky bol vydaný až v roku 1920.
Módne plynové masky
Hromadná výroba plynových masiek začala počas prvej svetovej vojny. Okrem plynových masiek pre vojakov boli postavené aj špeciálne zariadenia pre kone a psy, ktoré boli v prednej línii. Zaujímavé je svedectvo spisovateľa Alexandra Moritz Freia, ktorý slúžil v tom čase v rovnakom pluku s Hitlerom. Budúci nacistický vodca údajne spočiatku nosil dlhé fúzy, ale keďže kvôli nim nemohol efektívne nosiť plynovú masku, bolo mu nariadené, aby si ich skrátil. Takto vznikli populárne „toothbrush moustache“ (fúzy v tvare zubnej kefky).
Postupne sa objavila výroba plynových masiek aj pre civilistov a s ňou aj nové modely. Robili sa napríklad aj špeciálne masky pre deti s matkami a aj kočíky, slúžiace ako plynové masky. Počas druhej svetovej vojny dokonca v Spojených štátoch vyrábali plynovú masku v tvare hlavy Mickey Mouse.
Zbytočný vynález
Prvá zmienka o toaletnom papieri sa týka Číny a 6. storočia. Avšak Európania po stáročia používali iné produkty osobnej starostlivosti: vlny, handry, listy, mach, piesok, kukuričné klasy a dokonca aj schránky mäkkýšov. Rozmach knižnej tlače v 18. storočí viedol k tomu, že sa na tento účel začali používať noviny a lacné knihy.
Toaletný papier moderného typu – v kotúčoch – sa objavil na konci 19. storočia. V ZSSR bola priemyselná výroba toaletného papiera zriadená až v roku 1969, no spočiatku oň nebol vôbec záujem. Sovietski občania ho považovali za plytvanie peňazí a naďalej používali noviny. Ovplyvnila ich len veľká štátna reklamná kampaň, vďaka ktorej začali aktívne nakupovať nový produkt.
Novinky v kozmetickom priemysle
Na začiatku dvadsiateho storočia sa kozmetický priemysel vyvíjal zbesilou rýchlosťou. Najmä dámam ponúkal rôzne zariadenia na zlepšenie vzhľadu, ktoré boli občas priam desivé. Avšak ženy boli v tomto smere vždy odvážne a nebáli sa skúšať nové procedúry.
Takéto prístroje niekedy viac pripomínali nástroje mučenia. Príkladom je tento obrázok, na ktorom je kaderník Eugène Perma so svojim strojom na trvalú onduláciu.
Podivná zábava
Minulosť bola plná pútavej zábavy. Na nižšie uvedenom obrázku sa uvádza jedna z nich zvaná „potápačský kôň“ . Pohľad na kôňa padajúceho z mosta inšpiroval tvorcu atrakcie Williama Franka Carvera natoľko, že sa rozhodol vylepšiť túto show tým, že skákať do vody naučil niekoľko ďalších zvierat. Prehliadka sa rýchlo stala veľmi populárnou.
Aktivistom sa podarilo dosiahnuť zákaz zvláštnej atrakcie až v 70-tych rokoch, avšak dodnes ju máte možnosť vidieť na jedinom mieste – v parku Lake George v štáte New York. Majitelia tvrdia, že na kone neuplatňujú hrubú silu a skáču do bazéna z výšky len troch metrov, takže táto zábava je celkom humánna.
Ďalšou čudnou atrakciou boli takzvané „wall of deaths“ (steny smrti). Teraz však nemyslíme bláznenie sa na rockových koncertoch, ale preteky v jazde na stenách. V tridsiatych rokoch 20. storočia bolo veľmi populárne mať za spolujazdca nejaké zviera, ideálne leva.
Pozri aj: 14 bláznivých faktov z histórie, ktoré nás v škole nikdy neučili
adme
Nahlásiť chybu v článku