Slovensko a Česko, dve krajiny, ktoré spája spoločná história, podobný jazyk, zvyky i tradície. Len máloktoré dva národy sa môžu pochváliť takým spojením ako Slováci a Česi. A predsa je život a ľudia na opačných stranách česko-slovenskej hranice rozdielny. Pozrite si 8 najväčších rozdielov medzi Slovenskom a Českom, o ktorých ste možno dodnes ani neuvažovali.

Spokojnosť s krajinou

V našej krajine žije takmer o polovicu menej ľudí ako v susednom Česku. To je celkom logické, veď i krajinu majú o poriadny kus väčšiu. V počte ľudí žijúcich v zahraničí sa však od Česka až tak nelíšime. Podľa odhadov žije v zahraničí asi 2,5 milióna Čechov čo je len o 250-tisíc viac ako Slovákov v zahraničí. Tento jednoduchý graf teda naznačuje, že Slováci sú vo všeobecnosti zrejme oveľa nespokojnejší so životom vo svojej rodnej krajine a v oveľa väčšom počte odchádzajú žiť za hranice.

Ateizmus a otvorenosť voči cudzincom

Česko je i vo svete známe vysokým percentom ateistov. Na Slovensku je to však celkom inak a väčšina obyvateľov sa hlási k niektorému zo svetových náboženstiev. Za ateistov sa považuje až 34,5% Čechov pričom ďalších 54% neuvádza žiadne vierovyznanie. Na Slovensku sa k ateistom pritom hlási len 13,4% ľudí. Človek by si teda myslel, že Česi budú voči iným kultúram a náboženstvám pomerne otvorení, no zdá sa, že to vo všeobecnosti neplatí. Na druhú stranu ani my Slováci sa pohostinnosťou a otvorenosťou voči cudzincom chváliť nemôžeme…

Štúdium v zahraničí

O kvalite života v Česku a na Slovensku hovorí i počet študentov študujúcich v zahraničí. Mladých Slovákov je na zahraničných univerzitách a vysokých školách asi 30-tisíc študentov, z ktorých väčšina navštevuje práve české školy. Počet českých študentov študujúcich za hranicami svojej domoviny je pritom i pri dvojnásobne väčšom počte obyvateľov paradoxne o viac ako polovicu menší, a to asi 12,5 tisíc. Tento údaj jednoznačne poukazuje na podstatne vyššiu kvalitu vysokého školstva v Českej republike, ktorú vo veľkom vyhľadávajú i mladí Slováci.

Kde sa žije lepšie?

Vo všeobecnosti všetky ekonomické a životné porovnania Českej a Slovenskej republiky hrajú od karát našim susedom. V Česku majú ľudia vyššiu priemernú mzdu ako na Slovensku, vyššiu minimálnu mzdu, nižšiu nezamestnanosť a ľudia sa tu dokonca dožijú v priemere i o niečo vyššieho veku. V jednoduchosti, za bratmi Čechmi v tejto kategórii stále zaostávame.

História

Spoločná história Česka a Slovenska začala už veľmi dávno a medzi prvé spojenia našich národov môžeme považovať Samovu ríšu a Veľkú Moravu v prvom tisícročí. Po zániku Veľkej Moravy sa však naše národy ubrali rôznou cestou. Kým Slovensko skončilo síce s významným postavením (najmä vďaka baníctvu), no i tak pod nadvládou Uhorska, Česko písalo vlastné dejiny. Spoločná história Čechov a Slovákov vzniká opäť až v polovici 19. storočia, kedy v strednej Európe vzniká po Rusku druhý najväčší štát Európy, a to Rakúsko-Uhorsko.

Šport

Slováci žijú v hokejovom sne už veľa rokov a mnohí žijú v klamstve, že je naša krajina akousi hokejovou veľmocou, čo však pravda bohužiaľ nie je. Jedna zlatá, dve strieborné a jedna bronzová medaila z majstrovstiev sveta nás veľmocou nerobí. Bilancia Českej republiky je však oveľa vyššia. Našim susedom sa doposiaľ v ére samostatnosti podarilo získať až šesť zlatých, jednu striebornú a päť bronzových medailí. Nemusíme však smútiť. Slovensko predsa stále patrí k vodáckej svetovej špičke a obrovské úspechy a skvelé meno našej krajine robí i cyklista Peter Sagan.

Cestovný ruch

Dva susediace štáty s takmer identickými klimatickými podmienkami a veľmi podobným prostredím, no pritom s protipólne orientovaným cestovným ruchom. Medzi najnavštevovanejšie miesta na Slovensku patria Vysoké Tatry, Nízke Tatry a Slovenský raj. V Česku sú to Praha, Lednice a Český Krumlov. Kým u nás sa môžeme pýšiť nádhernými a turistami vyhľadávanými prírodnými krásami, Česko ponúka krásne historické a kultúrne pamiatky, ktoré na Slovensku nemáme.

Sociálne siete

Sociálne siete sa stali v 21. storočí každodennou súčasťou života v oboch krajinách. Slováci sú však k Facebooku, Instagramu a ďalším podobným stránkam „pripútaní“ o čosi viac. Na sociálnych sieťach trávime v priemere 2,3 hodiny za deň, pričom obyvatelia Česka len 1,9 hodiny. Štatistiky tiež hovoria i o tom, že Slováci oveľa viac pozerajú do svojich smartfónov. Na sociálne siete sa totiž väčšina Slovákov pripája práve z telefónov, kým v Čechách prevláda pripojenie z notebooku.

Pozri aj: Aký bol priemerný plat v štátoch EÚ v roku 2016? Pozrite sa, ako dopadlo Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami