Nie každý učiteľ je učiteľom, ktorý dosiahne to, že si jeho výklad žiaci a študenti pamätajú až do konca života. Na jednej strane je to možno aj nemožné. Dnes si dokonca mladšia generácia ani len nevie predstaviť, keď im niekto rozpráva o tom, ako sa kedysi žilo a čo všetko sa počas rokov či storočí stalo.

Naša história v sebe ukrýva niečo skutočne hrozné. Človek si len ťažko dokáže predstaviť, že bolo obdobie vojen, epidémií, že režim zakazoval vieru alebo že boli porušované základné ľudské práva a nikto nemohol protestovať. A to len z jedného jediného prostého dôvodu. Nezažili a neocitli sa v takej situácií. Dnes nám môžu túto dobu priblížiť učitelia v školách a rôzne knihy. Historické okolnosti sa však snažia veľmi dobre spracovať aj filmy. Tu je zoznam tých najlepších, ktoré vám dokážu priblížiť dejiny viac ako hodiny dejepisu.

Chlapec v pruhovanom pyžame

Pri pozeraní tohto filmu je nutné pripraviť si minimálne jeden balíček vreckoviek. Film hovorí o udalosti počas druhej svetovej vojny. Práve vtedy dostane nacistický dôstojník povýšenie a musí aj so svojou rodinou odísť na pokojnejšie miesto – na vidiek. Tam prichádza so svojou ženou a svojimi dvoma deťmi. Malý chlapec sa však cíti osamelý a aj napriek zákazu svojej matky sa vyberie von preskúmať okolie. Ocitne sa pri „farme“, no netuší, že je to koncentračný tábor. Tam si nájde priateľa Shmuela a cez plot sa spolu začnú rozprávať.  Po čase sa z nich stanú priateľa. Film sa končí pre oboch chlapcov tragicky, keď obaja zomrú v koncentračnom tábore. Dráma podľa románu Johna Boynea ukazuje nezmyselnosť a zničujúce dôsledky vojny, v ktorej prišlo veľké množstvo nevinných ľudí o život.

Schindlerov zoznam

Podstata filmu je predovšetkým o holokauste, dráme, ktorá je založená na skutočných udalostiach. Rozpráva príbeh továrnika Oskara Schindlera (Liam Neeson), ktorý prichádza v roku 1939 do Krakova, aby využil lacnú židovskú pracovnú silu neďalekého geta. Oskar má zálusk na získanie továrne, a tak uzatvára dohodu na odkúpenie. Vo svojej továrni necháva pracovať Židov. Ku koncu vojny sa správa Tretej ríše rozhodla presunúť všetkých krakovských Židov do Osvienčimu. Schindler tomu chce zabrániť za každú cenu a zachrániť čo najväčší počet ľudí. To sa mu po dlhej a strastiplnej ceste podarí aj napriek risku, že mohol byť odsúdený ako vojnový zločinec.

Pád tretej ríše

Pád tretej ríše je film nemeckého režiséra Olivera Hirschbiegela o posledných dvanástich hodinách v Hitlerovom vodcovskom stane. Hlavnú líniu tvoria spomienky Hitlerovej osobnej sekretárky Traudl Jungeovej a popisujú  dianie v bunkri v období medzi 20. aprílom a 30. aprílom 1945, medzi Hitlerovými 56. narodeninami a jeho svadbou s Evou Braunovou a následnou samovraždou. Po tejto samovražde, o deň neskôr, otrávila Magda Goebbelsová v spánku svojich šesť detí. Potom Magda a Joseph Goebbelsovi odišli do záhrady a zastrelili sa. Ich mŕtvoly boli spálené. Aj napriek tomu, že generál Weindling vydal rozkaz ku kapitulácií, v uliciach sa bojuje ďalej.

12 rokov otrokom

Podľa názvu filmu, už asi všetci tušíte, o čom je dej, v ktorého hlavných úlohách sa predstaví Chiwetel Ejiofor, Paul Dano, a objaví sa aj Brad Pitt. Predovšetkým je však strhujúcim príbehom o mužovi, ktorý sa z ničoho nič ocitne spútaný v reťaziach ako otrok. Zo dňa na deň príde o všetko a ostane mu iba boj o prežitie a viera v slobodu. Solomon Northup je príklad človeka, ktorý má všetko, čo potrebuje. Žije úplne normálny život príslušníka strednej triedy ako väčšina z nás. Mal milujúcu rodinu, dobrú prácu, talent, majetok, slobodu a právo na život. V jeden jediný nečakaný okamih však o to všetko prišiel. Skončil ako otrok spútaný reťazami a jeho jediným osudom sa stala drina na plantáži „pod bičom otrokára“. Presne to sa v roku 1841 prihodilo Američanovi Solomonovi Northupovi (Chiwetel Ejiofor), ktorý svoj skutočný príbeh zachytil v autobiografickej knihe 12 Years a Slave. Jeho smola spočíva v tom, že bol černoch.

Norimberský proces

Rok 1945 a Nemecko v troskách. Hitler spáchal samovraždu a celý svet sa dožaduje spravodlivosti. Tak sa začal proces, ktorého sa ujal americký sudca Robert Jackson. Zostavil Medzinárodný vojnový tribunál v Norimbergu a jeho hlavnou úlohou bolo súdiť a potrestať všetky nacistické zločiny. Súdených bolo 22 hlavných vojnových zločincov, členov vlády a vrchného velenia nemeckej nacistickej armády. Film je zobrazený očami hlavného amerického žalobcu Roberta Jacksona a ríšského maršala Hermanna Göringa. Ten sa najprv pokúsi ovládnuť priebeh súdu, ale pod množstvom dosvedčujúcich materiálov, pod ťarchou svedectiev obetí, ktoré prežili, postupne stráca kredit i medzi svojimi súputníkmi. Mení sa i pôvodný postoj sudcu Jacksona, ktorý v rozpore s názorom ruského žalobcu Nikitičenka najprv odmieta popravy. Po viac než 300 dňoch jednania, vynesie Norimberský tribunál 1. októbra 1946 dvanásť rozsudkov smrti a sedem trestov odňatia slobody. Sám Göring 16. októbra 1946 niekoľko hodín pred popravou spácha vo svojej cele samovraždu.

Kráľova reč

Film je britská historická dráma, ktorú režíroval Tom Hooper a napísal David Seidler. Dej sa odohráva v 30. rokoch 20. storočia vo Veľkej Británii. Vtedajší princ Albert, druhorodený syn kráľa Juraja V. sa trápi s vážnym problémom – koktaním. Pod nátlakom svojej manželky sa stretáva s Lionelom Logueom, austrálskym logopédom, ktorý má neortodoxné metódy. Až na malé rezervy princa Logueova metóda prekvapivo funguje. Abdikácia jeho staršieho brata Eduarda VIII. ho prinútila nastúpiť na trón, a tak kráľ musel predstúpiť pred ľud a prekonať svoje ťažkosti s jazykom práve vtedy, keď Európa vstupovala do druhej svetovej vojny. Jeho reč inšpirovala anglický ľud a spojila ich do vojenskej bitky.

Lidice

Film, ktorý napísal český scenárista Zdeněk Mahler, je príbeh Lidic a jej obyvateľov. Dej prebieha počas druhej svetovej vojny v Protektoráte Čechy a Morava. Protagonista filmu Šíma s manželkou a dvoma synmi žije v Lidiciach. Šímova žena Anežka ochrnula a Šíma si nájde milenku, susedku Máriu, no o rodinu sa však stará aj naďalej. Jeho starší syn, otcov vzťah s milenkou neuznáva  a v opilosti vyprovokuje bitku, počas ktorej nešťastne otec zabije svojho syna. Dostane sa do väzenia, počas ktorého má iný obyvateľ dediny mimomanželský vzťah s Aničkou a maskuje ho predstieraným odbojom proti okupantom. Dôležitú úlohu tu zohráva list, ktorým chce tento pomer ukončiť. Aby sa predstavil v lepšom svetle a všetko vysvetlil napíše v ňom, že pracuje v odboji, a preto musí zmiznúť. List sa dostane do rúk gestapa v dobe po atentáte na Heydricha. Je zle pochopený a preto sú Lidice vypálené a zrovnané so zemou. Muži popravení a ženy odvlečené do koncentračného tábora. Najväčší šok však zažije Šíma, prepustený po niekoľkých rokoch z väzenia, keď zistí, že sa nemá kam vrátiť, pretože Lidice neexistujú.

Pod rúškom noci

Ak si nevieš celkom presne predstaviť ako to v Amerike vyzeralo počas prohibície, film Pod rúškom noci ti určite pomôže. Presuňme sa do 20. rokov minulého storočia. V krajine vládne prohibícia a práve tá dovoľuje takmer každému, kto má vysoké ambície, získať to, po čom všetci túžia. Moc a peniaze. Joe Coughlin (Ben Affleck) je synom policajného dôstojníka, ktorý už dávno neprijíma žiadne zákony a neriadi sa žiadnymi pravidlami. Joe má svoj vlastný svet, v ktorom má svoje vlastné pravidlá. Kradne peniaze a vďaka nevydarenej lúpeži sa dostane do väzenia. Po prepustení opúšťa Boston a chce začať odznovu. S pocitom krivdy buduje svoju vlastnú sieť nelegálnej výroby a distribúcie rumu.

Filmov, ktoré poukazujú na naše dejiny je už dnes naozaj veľa. Niektoré sa sústreďujú na príbeh jednotlivcov, kráľov, hrdinov, prezidentov krajín a ich osudov, no a iné môžu poukázať na katastrofy, nešťastia či autenticky vystihnúť politický systém, v ktorom sa kedysi žilo.

Film uvedie do kín spoločnosť Continental film od 12.1.2017

Pozri aj: 10 psychologických filmov, ktoré vás svojim strhujúcim dejom udržia v napätí až do konca

Interez.sk (Anna Zábojníková)