Každý z nás vie, že naša Zem má Mesiac (po novom už dva), že Zem patrí do slnečnej sústavy a točí sa okolo Slnka. Všetky veci ste sa učili na škole, no odkiaľ máte ostatné informácie o vesmíre? Z filmov? Tie však nie sú vždy úplne reálne. Predsa len, filmy zamerané na vesmír sú väčšinou sci-fi. Ďalšou možnosťou je, že ste niečo od niekoho počuli. Napríklad to, že Veľký čínsky múr je jediná stavba vyrobená človekom, ktorá je viditeľná z vesmíru. No je to naozaj tak?

Pripravili sme pre vás týchto 7 ilustrácií, aby sme vám tieto populárne mýty objasnili.

Jeden z najznámejších mýtov o vesmíre. Na začiatok si ale treba uvedomiť, čo beriete za “vesmír”? Ako vysoko od Zeme je? 50 či 100 km? Ako príklad sa v tomto mýte použila vesmírna stanica ISS, ktorá krúži okolo Zeme vo výške 280km. Z ISS však Veľký čínsky múr nie je vidieť, ale môžete z nej zbadať pyramídy.

Vesmír je teoreticky veľmi chladný, ale teplo sa prenáša iba prostredníctvom fyzickej interakcie častíc, a keďže vo vesmíre okolo vás nie sú žiadne častice, ktoré by nasiakli vaše telesné teplo, trvá pomerne dlhú dobu, kým sa ochladíte na vonkajšiu teplotu.

Vo vesmíre je samozrejme vážny nedostatok vzduchu, takže každý film, v ktorom ste videli vybuchujúce vesmírne lode, vás klamal. V skutočnosti by krátky požiar alebo výbuch mohol byť realistický, ak by sa použil vzduch, ktorý je vo vnútri vesmírnej lode, no v okamihu by sa tento vzduch minul a oheň by sa ihneď udusil. V raketových motoroch sa nachádza aj zásoba kyslíka, aby sa mohlo spaľovať palivo aj vo vesmíre.

Merkúr je najbližšia planéta k Slnku, preto si mnohí ľudia myslia, že je na nej aj najväčšie teplo. Toto však nie je pravda. Merkúr dokáže byť aj celkom studený, dosahuje najvyššiu teplotu 427°C. Aj keby bola táto teplota stála, nie je to viac, ako má Venuša, na ktorej je až 460°C. Dôvod, prečo je Venuša taká horúca, aj keď je o takmer 50-miliónov kilometrov ďalej od Slnka, je, že má atmosféru z CO2, čo udržuje teplo. Merkúr, naopak, nemá nič podobné. Ďalším dôvodom, prečo je Merkúr chladnejší, je jeho rotácia a obežná dráha. Obeh okolo Slnka mu trvá 88 zemských dní, pričom rotácia planéty trvá 58 zemských dní. To znamená, že noc trvá 58 dní a za tento čas sa dokáže ochladiť až na -173°C.

Pravdou je, že žiadny človek ešte nebol v nulovej gravitácií. Nikto totiž nebol ďalej ako je Mesiac, a na ten pôsobí gravitačná sila Zeme. Skôr to, čo astronauti naozaj zažívajú, je znížená gravitácia, vzhľadom na ich vzdialenosť od Zeme a efekt nulovej gravitácie v dôsledku voľného pádu. Tým, že sa pohybujú požadovanou rýchlosťou a pod určitým uhlom, zostávajú na obežnej dráhe Zeme.

zdroj: interez.sk (Matej K.)