Odhalili sme síce už viac ako osem miliónov, no vedci predpokladajú, že okolo 70% živočíchov stále nepoznáme. Dnes si však povieme o tých, ktoré sme poznali, no už nikdy nebudeme mať šancu ich vidieť. Prečítajte si o siedmych zaujímavých tvoroch, ktoré za posledné stovky rokov bohužiaľ celkom vyhynuli.

Vyhynuté zvieratá minulosti

Vakovlk Tasmánsky

Tvarom a veľkosťou tela pripomína väčšieho psa, no vďaka svojmu vzhľadu ho ľudia prirovnávali aj ku hyene či tigrovi. Najväčší známy jedinec mal dĺžku od nosa až ku chvostu 290 centimetrov. Jeho zvláštnosťou bola tlama, ktorú dokázal otvoriť až do 120° uhla. Srsť mal pieskovej až sivej farby s výraznými tmavými pruhmi na konci tela. Tento mäsožravec pôvodne obýval Austráliu a Novú Guineu, no posledné jedince prežívali v Tasmánii. Posledný známy vakovlk bol odchytený v roku 1933 a o tri roky neskôr uhynul v zoologickej záhrade. Za jeho vyhubenie môže vo veľkej miere práve človek. Niektorí vedci veria, že tento tvor stále existuje, hoci za oficiálne vyhynutým sa považuje od roku 1986.

Tuleň Karibský

Žil v Karibiku a v Mexickom zálive. V roku 1494 ho ako prvý objavil Kolumbus. Výzorom sa veľmi neodlišoval od iných druhov tuleňov. Mal šedo-hnedú kožušinu na chrbte zafarbenú do siva. Dospelé samce mohli vážiť aj vyše dvesto kilogramov. Od sedemnásteho do devätnásteho storočia boli tieto zvieratá lovené hlavne kvôli svojmu tuku, z ktorého bol vyrábaný olej. Tak isto sa lovili pre textilný priemysel, z ich kože sa vyrábali kufre, batohy či rôzne doplnky. Posledný jedinec bol videný v roku 1952 a po päťročnom neúspešnom pátraní, ktoré trvalo do roku 2008, ho oficiálne vyhlásili za vyhynutý druh.

Alka Veľká

Bol to veľký, nelietavý morský vták, ktorý žil na severe Atlantického oceánu. Vzhľadom aj spôsobom života sa podobal tučniakom. Narastal do výšky až osemdesiat centimetrov, nebol schopný lietať, no dokázal sa potápať až do kilometrovej hĺbky, čo svedčí o tom, že bol výborným plavcom. Človek ich lovil hlavne kvôli mäsu, tuku a pre ich perie. V roku 1844 bol na pobreží Islandu zabitý posledný žijúci pár, a tak sa Alka Veľká považuje za vyhynutý druh.

Tiger džungľový turanský

Je druh tigra ktorý žil v Iráne, Iraku, Turecku a v Číne. Bol jeden z najväčších tigrov, samce mohli vážiť až do 240 kilogramov. Mal mohutné telo i končatiny, široké laby s neobvykle dlhými pazúrmi. Jeho sfarbenie bola biela až svetlo oranžová farba srsti. Posledné jedince boli vo voľnej prírode videné v roku 1970.  Nakoľko žiadne z nich nežijú ani v zajatí, sú považované za vyhynuté.

Zebra kvaga

Patrí medzi najznámejšie africké vyhynuté zvieratá. Kedysi žili vo veľkých počtoch v južnej Afrike. Najzaujímavejšia vec na tejto zebre je jej sfarbenie, ktoré pôsobí „nedokončeným“ dojmom.  Typické pruhy mala len na prednej časti tela, teda na hlave a na krku, v strednej boli vyblednuté a zvyšok tela bol hnedý. Okrem končatín, ktoré boli biele. Lovili sa hlavne na začiatku devätnásteho storočia pre mäso. V roku 1878 bola zastrelená posledná kvaga vo voľnej prírode. V zajatí síce žili ešte posledné jedince, no už neboli schopné rozmnožovať sa. Preto posledná kvaga zahynula v roku 1883 v amsterdamskej zoologickej záhrade.

Lev berberský

Vyskytoval sa v Afrike, južne od Sahary. Bol jeden z najväčších a najsilnejších afrických predátorov. Samci svojím vzhľadom pôsobia mohutne a sú o 40% väčší než samice. Majú výraznú hrivu na krku a niektorým druhom dorastá cez brucho až ku slabinám. Tieto zvieratá boli spoločenské tvory žijúce v skupinách. Ich rev bol taký silný, že ho bolo počuť aj o niekoľko kilometrov ďalej. Vo voľnej prírode sú levy barbarské vyhubené, no v zajatí stále žije niekoľko desiatok tohto druhu.

Poddruh korytnačky slonej

Na Galapágskych ostrovoch v Ekvádore žila posledná korytnačka svojho druhu, nazývaná osamelý George (Chelonoidis nigra abingdoni). Bol to takmer storočný samec, ktorého objavili v roku 1972. V roku 2012 ho našli mŕtveho vo svojom výbehu vo Výskumnej stanici na ostrove Pinta, kde strávil posledných štyridsať rokov svojho života. Príčina smrti nebola jasná, no výskumníci sa domnievajú, že George zomrel prirodzenou smrťou. Tieto korytnačky môžu vážiť až dvesto kilogramov a ich poddruhy sa líšia hlavne tvarom a znakmi panciera. Georgova smrť teda znamená stratu ďalšieho poddruhu týchto robustných zvierat. No dobrá správa je, že na Galapágoch žije ešte dvadsaťtisíc kusov korytnačiek sloních.