Je sychravé, chladné jesenné ráno. Ako prvé po zobudení vykonáme rannú hygienu, vyčistíme si zuby a zamierime do kuchyne. Jedným stlačením tlačidla na kávovari si jednoducho pripravíme kávu, ktorá nám spraví ozajstné ráno. Natiahneme na seba džínsy, tričko, kabát a bežíme do práce. Z vrecka si vyberieme žuvačku, aby sme prekryli chuť kávy. Je čas obedu, mydlom si dezinfikujeme ruky a s chuťou sa pustíme do obedu. Omáčkou z jedla si zašpiníme rifle, ale to nevadí, vlhčenou utierkou škvrnu rýchlo odstránime. Cestou z práce sa zastavíme s priateľmi na šálku čaju, v tomto chladnom počasí nastal čas vystriedať chladené pivo za niečo horúce.
Produkty, ktoré nie sú ekologické
Bežný deň, v ktorom sa ukrývajú bežné činnosti a bežné produkty, ktorým ani nestihneme venovať pozornosť. Viete však, čo sa ukrýva za výrobkami, ktoré používame každý deň? Uvádzame 6 výrobkov, ktoré sú súčasťou nášho každodenného života, a o ktorých neviete, že nepriaznivo vplývajú na životné prostredie.
Žuvačky
Akúkoľvek príchuť si vyberieme, táto plastová hmota je potenciálne toxická zmes. Deti ich žujú, lebo si zamilovali chuť sladkej príchute a praskot bubliniek. Študenti si ju dávajú pred skúškou, aby stlmili svoju nervozitu. Milenci si ňou osviežujú dych pred bozkávaním. Po krátkom čase ju vyhodíme, ak sa chystáme zjesť niečo iné alebo ak vstúpime do skúškovej miestnosti, kde je nevhodné žuť žuvačku. Pri bozkávaní nám žuvačka prekáža, vyhodíme ju.
Prvé žuvačky boli vyrábané zo živice, z miazgy stromu. Neskôr ich chemici začali vyrábať zo syntetického kaučuku, ktorý nakoniec nahradil prírodný kaučuk ako základ žuvačky. Dnes je v žuvačkách všadeprítomný „gumový základ“, čo je v skratke označenie pre abecednú polievku potenciálne chemických látok.
Žuvačka môže mať nepriaznivé účinky nielen pre človeka, ale aj na životné prostredie. Dnešné žuvačky sú totiž biologicky nerozložiteľné. Problém spočíva v tom, že vlastnosti, ktoré tvoria „najlepší“ žuvačkový základ (lepivosť, schopnosť zachovať si vlastnosti ako chuť a poskytnúť dlhotrvajúce žuvanie), zároveň veľmi sťažujú čistenie.
Väčšina žuvačiek je vyrobená zo syntetických plastov vyrobených z ropy na báze oleja. V prírode nie sú prirodzene biologicky odbúrateľné. To znamená, že sa nemôžu prirodzene recyklovať, môžu sa rozkladať dlhé roky, tak ako plast. Môžu byť nebezpečné a toxické pre každé zviera, ktoré ich skonzumuje. Zvieratá, ako sú napríklad vtáky, si žuvačku zamieňajú s jedlom. Udusia sa na nej alebo im môže upchávať tráviaci systém.
Čo by sme mohli urobiť? Pravdepodobne nebudeme chodiť do lesa za živicou na žuvačku, ale môžeme obmedziť množstvo súčasných žuvačiek. Ak sa nám to nepodarí, v tom prípade použité žuvačky vyhoďme do koša, nie na chodník alebo do voľnej prírody.
Antimikrobiálne mydlá a krémy na ruky
Keď kupujeme mydlá, často siahneme po výrobkoch s označením „antimikrobiálne“ v nádeji, že nás a našu rodinu udržia v čistote. Máme pocit, že tieto výrobky znížia riziko choroby, šírenia baktérií alebo infekcie.
Mnoho značiek mydla na ruky obsahuje kontroverzný chemický triklosan, ktorý je spojený so závažnými zdravotnými problémami a spôsobuje rakovinu u myší. Táto chemická látka je mimoriadne odolná a môže prežiť aj čistenie vody v čističkách, čo jej umožňuje dostať sa do oceánov a ničiť baktérie, ktoré tvoria základ potravinového reťazca.
Mnoho tekutých mydiel označených antibakteriálnymi látkami obsahujú zložku triklosan. Štúdie na zvieratách preukázali, že triklosan mení spôsob, akým niektoré hormóny pôsobia v tele a vyvoláva potenciálne obavy z ich účinkov na ľudí. Zatiaľ nevieme, ako triklosan ovplyvňuje zdravie ľudí, preto je potrebný ďalší výskum.
Čo by sme mohli urobiť? Umývajme si ruky obyčajným mydlom a vodou. Je to postačujúci spôsob ako zabrániť ochoreniam a šíreniu choroboplodných zárodkov. Na trhu nájdeme aj dostatok prírodných mydiel.
Kapsule na kávu
Podľa toto, ako nám chutí, robíme jej prípravu. Veľmi obľúbeným spôsobom prípravy sa stali kávovary, ktoré sa za posledné roky stali cenovo dostupné pre mnoho ľudí. Malá kávová kapsula s predpripraveným množstvom kávy, ktoré vložíme do stroja ponúka gurmánsku kvalitu s výhodami nízkej ceny a vysokého pohodlia. Nie je divu, že kapsule dosiahli rýchlu popularitu.
Kávové kapsule sú vyrobené z plastu alebo hliníka a ťažko sa recyklujú. Jeden veľký problém spočíva v tom, že sú príliš malé na recykláciu. Triediace systémy používané v recyklačných závodoch majú problémy s ich vyzdvihnutím, miliardy z nich končia na skládkach odpadu a ich rozloženie trvá až 500 rokov. Nemecké mesto Hamburg zakázalo používanie kávových kapsúl vo verejných budovách v roku 2016.
Čo by sme mohli urobiť? Namiesto kávovarov na kávové kapsule si môžeme zakúpiť kávovar s mlynčekom, ktorý pomelie kávové zrná pred každou novou kávou. Výhodou je, že zrnkovú kávu si môžeme kúpiť vo veľkých baleniach a vďaka mlynčeku má každá dávka kávy čerstvú vôňu a chuť. Okrem ušetreného odpadu, ušetríme aj našu peňaženku.
Zubná pasta
Zistilo sa, že mnoho značiek zubných pást obsahuje plastové mikroguličky, ktoré sú hlavným prispievateľom k 8 miliónom ton plastov, ktoré každý rok vstupujú do oceánu. Majú ničivé následky pre voľne žijúce zvieratá a morské prostredie. Mikroguličky nie sú biologicky rozložiteľné a sú príliš malé na to, aby sa dali zachytiť v čistiacich procesoch vody a pri ich putovaní v prostredí priťahujú toxické chemikálie.
Takéto mikroskopické hrozby sa nachádzajú aj v rôznych sprchových géloch a krémových výrobkoch. Mikroguličky boli zakázané v USA , Kanade a Veľkej Británii a krajiny v celej Európe sa ich snažia nasledovať.
Európska chemická agentúra tvrdí, že 10 000 až 60 000 ton mikroplastov, ktoré sa úmyselne pridávajú do produktov, ročne unikajú do životného prostredia, odkiaľ ich nie je možné odstrániť a môžu takto vydržať tisíce rokov.
Čo by sme mohli urobiť? Prečítajme si zloženie zubnej pasty predtým, ako ju hodíme do nákupného košíka, vyhýbajme sa tým, ktoré obsahujú mikroplastové guličky. Na trhu existujú aj rôzne varianty prírodných zubných pást.
Vlhčené utierky
Vlhké obrúsky sú čoraz obľúbenejšie na použitie na kožu alebo na povrchy v domácnosti, čo spôsobuje ďalšie problémy. Hoci sú označené ako „splachovacie“, obsahujú plast a nerozpadajú sa ľahko ako toaletný papier. Keď sa biologicky nerozložiteľné výrobky zlikvidujú cez toaletu, spôsobujú upchatie v kanalizáciách. V tej sa hromadia a môžu sa ľahko dostať do oceánov. Spolu s inými druhmi plastového znečistenia môžu spôsobovať dlhodobé problémy pre morské tvory a morské prostredie.
Čo by sme mohli urobiť? V najlepšom prípade by sme sa mohli vyhnúť používaniu jednorazových utierok a používať ich látkovú alternatívu. Jednorazové utierky používame obzvlášť pri cestovaní, kedy sú nám mnohokrát záchranou, siahnuť by sme preto mohli po utierkach neobsahujúcich plastové časti. Ak potrebujeme vlhčenú utierku, môžeme si ju navlhčiť zopár kvapkami vody.
Čajové vrecká
S nástupom jesene prichádzajú chladné rána a takmer mrazivé dlhé večery a s nimi aj čajová sezóna. O tom, že ak si chcete dopriať šálku horúceho čaju, mali by ste sa pripraviť na to, že okrem tekutín sa vám do tela dostane aj dávka mikroplastov a nanoplastov, ktoré sa uvoľňujú práve z plastových čajových vrecúšok, o tom sme už písali.
Tradičné papierové vrecúška obsahujú plastové mikročiastočky, ktorých množstvo sa zvyšuje, ako mnohí výrobcovia prechádzajú od produkcie papierových čajových vrecúšok k plastovým na báze nylonu alebo polyetyléntereftalátu (PET). Plastové čajové vrecká údajne ponúkajú kvalitnejšiu prípravu čaju, no nie sú biodegradovateľné a existujú obavy, že obsahujú nebezpečné toxíny.
Čo by sme mohli urobiť? Najlepším spôsobom je objaviť čaro a chuť sypaným čajom, ktoré sú ľahko dostupné v každom obchode. S použitím čajníka so sieťkou alebo s využitím sitka (kliešte alebo nerezové sitko) je príprava sypaného čaju jednoduchá. Takéto sitká môžeme využívať opakovateľne dlhú dobu.
Rifle
Už desiatky rokov milujeme svoje džínsy. Vo svete sa medzi mládežou stali populárne v šesťdesiatych rokoch, zatiaľ čo u nás za železnou oponou boli nedostatkovým a nežiadúcim tovarom, za nosenie ktorých hrozila znížená známka zo správania. Stali sa symbolom rebélie.
Výroba džínsov ale vyžaduje prekvapivé množstvo vody a chemikálií. Jeden pár sám spotrebuje približne 10-tisíc litrov vody. To je asi 70 vaní naplnených vodou. Nie každý má prístup k vode a v skutočnosti jeden z deviatich ľudí na celom svete nemá prístup k nezávadnej vode. Odhaduje sa, že 70 percent ázijských riek a jazier je kontaminovaných odpadovými vodami produkovanými textilným priemyslom.
Podľa Eco Watch sa v čínskej provincii Xintang, ktorá je centrom džínsov, ročne vyrobí 300 miliónov párov.
Čo by sme mohli urobiť? Nekupovať si nové rifle každý mesiac je samozrejmé. Snažme sa ale aj obmedziť nákup nového oblečenia, ak ho chceme striedať, posuňme staré veci kamarátom alebo na burzu oblečenia alebo do zberných nádob. Skúsme navštíviť second handy, keďže dnes môžeme nájsť na trhu množstvo zaujímavých konceptov, ktoré sa venujú upcyklácii oblečenia.
GetGreenNow, Inhabitat, EEB, FriendsOfTheEarth, EcoWatch
Nahlásiť chybu v článku