Pred niekoľkými desaťročiami vyzeral život na Slovensku celkom inak. Bol jednoduchší, niekto by možno povedal, že stereotypnejší, ľudia sa viac stretávali s rodinou a voľný čas trávili poväčšine spoločne. Dnes je všetko inak. Život je rušný, prirýchly, na rodinu a priateľov často nemáme čas a ten, ktorý netrávime v práci môžeme využívať toľkými spôsobmi, že si niekedy nevieme až vybrať. Ako vyzerá dnešná spoločnosť, ak sa na ňu pozrieme cez niekoľko zaujímavých štatistík? 

S rodinou a priateľmi sa stretávame často

Na prvý pohľad by sa zdalo, že medziľudské vzťahy a proces socializácie po páde socializmu utrpeli. Prišla nová, moderná doba, ktorá je plná pracovných povinností, sociálnych sietí či počítačov. Štatistiky Eurostatu však ukazujú jasne. S rodinou, známymi a priateľmi sa aj dnes stretávame pomerne často. Dokonca patríme z tohto uhľa pohľadu k najsocializovanejším krajinám Európskej únie.

Na každodennom poriadku sa s priateľmi, známymi a rodinou stretáva až 24,9% Slovákov. To je číslo, ktoré ďaleko prevyšuje priemer celej Európskej únie (15%). V celej únii by ste našli len štyri štáty, kde sa denne ľudia so známymi stretávajú vo väčšom pomere. Najviac Slovákov a Sloveniek sa so svojimi priateľmi a rodinou stretáva raz za týždeň 32,9%. Presne 23% v prieskume uviedlo možnosť niekoľkokrát za mesiac.

So susedmi sa nekamarátime

Asi pred dvoma týždňami sme prostredníctvom článku o výhodách, ktoré prinášajú susedské vzťahy urobili medzi vami, našimi čitateľmi, malú anonymnú anketu. Prostredníctvom nej sme zisťovali, aké sú susedské vzťahy na Slovensku. Jednoduchý záver, ktorý sa dá z výsledkov ankety vyčítať už na prvý pohľad znie, že svojich susedov síce poznáme, no bližšie vzťahy s nimi vo väčšine prípadov neudržujeme.

Až 76% ľudí v našej ankete potvrdilo, že svojich susedov pozná, no väčšina z nás s ľuďmi vo svojom okolí osobné vzťahy nenadväzuje. So žiadnym susedom sa „nekamaráti“ až 33% opýtaných, pričom ďalších 35% udržuje osobný vzťah s 1 maximálne s 2 susedmi. Viac ako polovica ľudí, ktorí sa v ankete zúčastnili teda neudržuje žiadne, alebo len veľmi slabé susedské vzťahy. Väčšina z ľudí, až 61% sa so svojimi susedmi nestretáva ani nenavštevuje mimo spoločných priestorov.

Kultúra aj šport nás láka menej

Na Islande navštívi nejaké kultúrne, alebo športové podujatie aspoň raz za rok viac ako 90% ľudí. Tesne pod 90% siahajú Nórsko či Švajčiarsko. V Európskej 28-mičke je to už ale len 67,3% obyvateľov. Štatistiku ťahajú dole najmä v Rumunsku či v Bulharsku. Tesne nad priemerom Európskej únie sa nachádza Slovensko. Aspoň raz za rok zájde do divadla, do kina, na koncert, futbal či hokej 68,3% ľudí. Vychádza to zo štatistík Eurostatu za rok 2015. Zaujímavý je ale trend poklesu. V roku 2006 takto efektívne využívalo svoj čas o 2% Slovákov viac.

U rodičov až do 30-tky

V Európskej únii žije viac ako tretina mužov (35,3%) vo veku 25 – 34 rokov stále so svojimi rodičmi. Ženy sa v spoločnej Európe osamostatňujú podstatne skôr a vo veku 25 – 34 rokov ich s rodičmi žije len 21,7%. Ak budeme ignorovať rodové rozdelenie, v Európe žije s rodičmi jeden mladý človek zo štyroch (28,5% ľudí vo veku 25 – 34 rokov).

Ako v mnohých ďalších, aj tu sa Slovensko opäť ocitá na chvoste únie. Vo veku 25 – 34 rokov býva u svojich rodičov na Slovensku stále 57% ľudí. Väčší podiel má v Európskej únii má v tomto ukazovateli už len Chorvátsko s číslom 59,7%. Celoeurópsky priemer veku, kedy sa mladí ľudia osamostatňujú od svojich rodičov, dosahuje 26 rokov. Kým vo Švédsku je priemer pod 20-tkou, v Chorvátsku je to v priemere až po 31. narodeninách, tesne pred 31. narodeninami (30,9) sa od rodičov osamostatňuje priemerný Slovák.

A sme vlastne šťastní?

World Happiness Report, alebo Správa svetového šťastia (voľný preklad autora), ponúka pohľad na životnú situáciu ľudí v 156 krajinách sveta. Ide o jednoznačne najrelevantnejšiu správu o šťastí v rôznych kútoch planéty, pri ktorej výskumníci nazbierané údaje ďalej korelujú s množstvom iných štatistík a to najmä ekonomikou, priemernou dĺžkou života, sociálnym systémom či vnímaním korupcie v jednotlivých krajinách. A aký je výsledok? Sme šťastnejší ako väčšina sveta.

Slovensko sa v tohtoročnom rebríčku umiestnilo na 38. mieste, čo je o jednu pozíciu vyššie ako minulý rok. Z pohľadu V4 nás predbehla Česká republika, ktorá sa nachádza na 20. mieste. Poľsko je tesne za Slovenskom na 40. mieste a Maďarsko až na 60. priečke. Najšťastnejšou krajinou sveta je už po druhýkrát po sebe Fínsko, nasledované ďalšími krajinami Škandinávie. Na druhej strane rebríčka sa v poslednej desiatke objavilo až 6 afrických krajín, tri ázijské, najmä z oblasti Blízkeho východu a karibský ostrovný štát Haiti. Na poslednom mieste sa nachádza Južný Sudán.

Pozri aj:

V Číne sa rodí menej detí ako v Rusku. 8 interaktívnych máp, ktoré vás naučia viac…

V spolupráci s Rezidencia Hron.