Filozofia vznikla pred tisíckami rokov v antickom Grécku ako výsledok toho, že náboženstvo prestalo zohrávať dôležitú úlohu v každodennom živote priemerného Gréka, vďaka obchodu po mori začali spoznávať ďalšie civilizácie a vznikla vrstva obyvateľov, ktorá sa nemusela zaujímať o základné životné potreby, pretože bola dosť bohatá na to, aby to za nich robil niekto iný. V minulosti sa za filozofiu považovalo všetko od astronómie až po matematiku, pretože bolo trošku ťažké to rozlišovať. 

Keďže si človek začal klásť nebezpečné otázky typu „z čoho vznikol svet“, „ako vznikol svet“ či „aká je odpoveď na základnú otázku vesmíru, života a všetkého“, začali ako huby po daždi rásť najrôznejšie teórie, pretože vďaka demokracii si mohol každý hovoriť, čo chcel. Viac-menej.  Dôležité ale je, že väčšina týchto myšlienok modernému človeku skutočne nedáva zmysel. Ak si to ale aj vtedajší ľudia uvedomovali, veľa s tým narobiť nemohli, pretože hádať sa s filozofom je ako zápasiť s ošípaným v blate; po chvíli zistíte, že sa mu to páči…

Arché

Jedna zo základných otázok ranej gréckej filozofie znie: Z čoho vznikol svet? Z čoho svet povstal? Skrátka a dobre, vtedajší filozofi boli posadnutí hľadaním akejsi arché, pralátky – látkovej podstaty sveta. Boli presvedčení o tom, že svet musel vzniknúť z niečoho. A keďže nemali k dispozícií meracie prístroje, ktoré by zaznamenávali nejaký červený posun, mohli len hádať. A tak vzniklo mnoho skupín filozofov, z ktorých každá tvrdila niečo iné. Táles, s ktorým ste už zrejme mali tú česť pri pojme Tálesova kružnica, tvrdil, že svet povstal z vody. To je ešte jedna z tých logickejších teórií, pretože keď sa nad tým zamyslíme, voda je pre život dosť dôležitá. Pytagoras zašiel o niečo ďalej a vyhlásil, že podstatou sveta je apeirón, čiže hranica či jednotka. Taktiež povedal, že všetko sa dá vyjadriť číslom. Dalo by sa povedať, že uctieval matematiku. To už veľký zmysel nedáva, najmä v prípade, že matematika je vašim úhlavným nepriateľom.

Eleáti

Rodáci z Eley zašli v snahe vysvetliť svet do extrému. Tvrdili, že polyteistické náboženstvo je hlúposť. A hoci náboženstvo v tej dobe už nemalo takú silu, predsa sa len patrilo preukazovať bohom aspoň akú-takú obradnú úctu, pretože ste si nemohli byť istí, či skutočne neexistujú. Eleáti teda mali skutočnú guráž keď vyhlásili, že boh je príroda, a že podstatou sveta sú nemenné prírodné zákony. Mohli by sme teda povedať, že to boli prví fyzici. Tým to ale neskončilo – jeden z nich, Zenon z Eley, povedal pamätnú, jasnú vetu: „Bytie je, nebytie nie je.“ A keďže mal pocit, že to všetko ešte nie je dostatočne komplikované, vytvoril takzvané štyri apórie – neriešiteľné hádanky, ktoré sú skutočne verné svojmu menu, a keď sa ich pokúsite vyriešiť, pravdepodobne budete pociťovať silné nutkanie ich autorovi jednu vraziť. Napríklad Achilles a korytnačka. Človeku sa z toho chce plakať.

Herakleitos

Nie Herkules, ale Herakleitos. Ďalší chudák, ktorý sa podujal na neľahkú úlohu zodpovedať otázku pôvodu sveta a nepočínal si v tom o nič lepšie ako jeho kolegovia. Herakleitove citáty sa občas podobajú na skutočné hlavolamy a trvá nejaký čas, kým sa dopracujete k tomu, čo nám chcel vlastne povedať. Skutočnosť, že sa z nich zachovali len zlomky, ich porozumenie tiež značne sťažuje. Po dlhých úvahách a pozorovaniach Herakleitos usúdil, že celá podstata sveta spočíva v nekonečnom a neprestajnom boji protikladov a za arché si zvolil oheň – ale oheň, ktorý dokážeme ovládať pomocou logos a všetko sa tak udržiava v harmónií. Ľudia, ktorí sa trocha vyznajú vo filozofii, si môžu všimnúť, že Herakleitovo učenie sa týmto trochu podobá taoizmu. I napriek tomu je ale táto myšlienka nášmu modernému človeku  vzdialená.

Atomisti

Kým eleáti mali za to, že svet je viac-menej nemenný, atomisti sa rozhodli ísť proti nim a prišli s teóriou, že všetko, čo je, je zložené z atómov  – nedeliteľných čiastočiek, ktoré sa navzájom spájajú a oddeľujú. Čiže všetko bolo podľa nich výsledkom tohto pohybu. Aj vaše myšlienky, čo by znamenalo, že človek nemá slobodnú vôľu, a to narazilo na mnoho problémov. Hoci dnes sa nám táto teória zdá trocha pritiahnutá za vlasy (najmä tá časť, podľa ktorej vidíme svet len vďaka tomu, že do našich očí vchádza tenká vrstvička atómov), to, čo tvrdili, bola v podstate mechanika. Veľmi zjednodušená a okresaná, ale predsa ju tam len môžeme nájsť.

Solipsizmus

Ak chcete počuť niečo o extrémnom egocentrizme, určite si musíte prečítať čosi o solipsizme. Solipsizmus je učenie, ktoré tvrdí, že jediná vec, ktorá môže existovať s definitívnou istotou, je vaše vlastné vedomie a všetko ostatné sú len predstavy. Keď sa nad tým veľmi nezamyslíte, je to celkom šialená teória – existujete podľa nej len vy a všetci okolo sú len vaše halucinácie. Premýšľajte ale o niečo hlbšie a mohlo by to dávať aký-taký (aj keď stále trochu šialený) zmysel. Mohlo by ísť o to, že nedokážeme vstúpiť do mysle iného človeka a jeho myšlienky aj vnútorný svet sú pre nás záhadou. Je to buď toto, alebo už spomínaný extrémny egocentrizmus. Okrem toho, solus znamená v latinčine sám a ipse ja. To vám niečo napovie.

A toto bol len malý kúsok z veľkého a pomerne ťažko stráviteľného filozofického koláča. Aká je vaša obľúbená filozofická myšlienka? Ste existencialisti, nihilisti, alebo sa jednoducho držíte obľúbenej filozofie carpe diem? Dajte nám vedieť v komentároch.

interez.sk (Simona Gray)