Napriek tomu, že nie je náročné vysloviť samotné ospravedlnenie, pre mnoho ľudí je neprípustné priznať si čo i len najmenšiu chybu. Napriek tomu, že by ste si mohli myslieť, že celým problémom je sebaobrana a hrdosť, nie je to celkom tak. Za problémom ospravedlniť sa sa môže často skrývať snaha ochrániť zraniteľnú časť svojho ja. Schopnosť ospravedlniť sa ale závisí aj od situácie. Ak do niekoho vrazíte v dave, je ľahké zamrmlať pardon a viac sa tomu nevenovať, avšak v situácii ak partner zle odbočí napriek rade, môže nastať problém. Tí, ktorí sa nevedia ospravedlniť, sa väčšinou bránia, že to nebola ich vina. Hľadajú výhovorky a popierajú.

Prečo niektorí odmietajú povedať jednoduché „prepáč“, nie je jednoduché celkom objasniť. Ich problém môže byť zakorenený hlboko v podvedomí. A ak si aj problém uvedomujú, snažia sa jeho riešeniu zo všetkých síl vyhnúť.

Charakter vs. skutky

Priznať si chybu môže byť pre „odmietača“ nesmierne ohrozujúce, keďže má problém oddeliť svoj charakter od skutkov. Predpokladá, že ak urobil niečo zlé, je predsa zlý človek. Ak je nedbalý, určite je sebecký a málo starostlivý človek. Ak sa pomýlil, zrejme je ignorant alebo hlúpy. Preto ospravedlniť sa znamená ohroziť náhľad na samého seba, svoje ja a svoje sebavedomie.

Pocit zahanbenia

Väčšina z nás, ak urobíme niečo zlé, alebo naopak, neurobíme, čo sme mali, pociťujeme pocit viny. Pre človeka, ktorý sa bojí ospravedlniť, to však môže znamenať pocit zahanbenia. Ak máme pocit viny v nás vyvoláva pochybnosti o našich skutkoch, u „odmietača“ priznanie si chyby vyvolá pochybnosti o sebe samom. Preto považujú pocit zahanbenia za oveľa ohrozujúcejší a toxickejší, ako pocit viny.

Nový konflikt

Kým väčšina z nás považuje ospravedlnenie za možnosť, ako vyriešiť konflikt s inou osobou, „odmietači“ sa boja, že ich ospravedlnenie namiesto zmierenia vyvolá len vlnu nových obvinení a konfliktov. Majú strach, že akonáhle priznajú svoju chybu, druhá osoba sa toho chytí a bude im vyčítať predošlé prípady, kedy sa mali ospravedlniť, ale tak neurobili. Aj keby to mala byť nezmyselná hádka spred piatich rokov.

Najhorší človek

Častým dôvodom, prečo sa niekto bojí povedať „prepáč“ je ten, že ak si priznajú chybu, a ospravedlnia sa, druhá osoba bude úplne zbavená zodpovednosti a on/ona z toho vyviazne ako ten najhorší človek pod slnkom. Napríklad, ak sa manželia pohádajú, manžel sa bojí, že ak sa manželke ospravedlní, celá vina padne na neho a manželka bude mať pocit, že je v tom úplne nevinne. Pritom všetci vieme, že v hádke sú v tom vždy dvaja, nikdy nie je na vine na sto percent len jeden účastník konfliktu.

Obranný múr

Tým, že sa niekto odmieta ospravedlniť, „odmietač“ stavia okolo seba ochranný múr, za ktorý sa snaží skryť svoje emócie a držať ich na uzde. Často sú nahnevaní, podráždení a držia si odstup, pretože sa boja, že ak by svoje pocity odkryli niekomu inému a vytvorili si puto, stali by sa zraniteľnými a boli by v ohrození. Boja sa, že ak v obrane poľavia čo i len na chvíľu, múr spadne a zavalí ich lavína smútku, bezradnosti a zúfalstva a oni nebudú schopní tieto pocity zastaviť. A môžu mať pravdu. Avšak nie v prípade, ak sú obklopení láskou a pochopením. V tom prípade odhalenie emócií nemusí byť vôbec traumou. Naopak, môže to mať terapeutické účinky. Môže to pomôcť vytvoriť s druhou osobou silné puto a vzťah plný dôvery a spokojnosti.

Do ktorej skupiny patríte vy? Viete si priznať chybu a ospravedlniť sa, ak je treba? Ak náhodou aj vy máte problém povedať „prepáč“, skúste sa na to pozrieť z iného ohla pohľadu. Nemôže sa stať nič zlé. Ak poviete „prepáč“ a myslíte to úprimne, tak krátke slovo dokáže veľa. Určite však nie zraniť vás.

psych.sk (Petra Sušaninová) psychologytoday.com