Ak sa rozprávame o egyptských múmiách, zvyčajne si predstavíme typickú postavu obalenú bielymi kusmi látky. Aj keď je táto predstava zvyčajne skreslená, egyptské múmie sú aj v dnešnej dobe mimoriadne fascinujúce a predmetmi výskumov mnohých vedcov. Jednou z nich je aj zvláštna múmia, ktorá dostala prezývku „kričiaca“.
Prečo dostala takúto prezývku, nie je ťažké uhádnuť. Jej desivý výraz v tvári je neprehliadnutý. Vedci ho v minulosti pripisovali, ako píše portál Science Alert, odfláknutej mumifikácii. Nový výskum publikovaný v časopise Frontiers in Medicine ale ukazuje, že by to tak byť nemuselo.
Vážená žena
Podľa rádiologičky Sahar Saleemovej, ktorá vykonávala digitálnu pitvu „kričiacej múmie“, bol pohreb okázalý a honosný a je tak veľmi nepravdepodobné, že by balzamovanie bolo zverené do rúk neprofesionálnych mumifikátorov.
„Jej balzamovanie bolo vykonané pomocou drahého materiálu z dovozu,“ hovorí Saleemová v tlačovej správe. Kvalitu balzamovania tiež potvrdzuje to, že múmia je dodnes dobre zachovaná.
Digitálna pitva
Kričiaca múmia bola ženou, ktorú pochovali pred 3500 rokmi v hrobke kráľovského architekta Semnuta, pričom bola objavená v roku 1935. Totožnosť ženy nie je známa, ale pravdepodobne bola príbuznou architekta, pričom jej pohreb bol pompézny. Jej telo umiestnili do drevenej rakvy s dvomi striebornými a zlatými prsteňmi, našli sa pri nej aj vyrezávané posvätné chrobáky — skarabeus z jaspisu a na hlave mala parochňu.
Túto cennú múmiu skúmali pomocou CT a doslova tak vykonali už spomínanú digitálnu pitvu. Vzorky tiež podrobili analyzačným technikám, aby určili zlúčeniny použité pri jej balzamovaní.
Zistili, že žena mala výšku 1,54 metra a zomrela vo veku 48 rokov, pričom trpela na artritídu. Chýbali jej tiež zuby, ktoré jej odstránili počas života, keďže jej čeľusť vykazovala známky hojenia po vytrhnutí.
Žiaľ, príčinu smrti určiť nedokázali, ale prekvapivo zistili, že jej telo obsahovalo mozog, srdce, pľúca, pečeň, slezinu, obličky či črevá. Nie je to nevídané, ale zvyčajne sa tieto orgány vyberali. Aj pohrebná poloha bola zaujímavá, žena mala ruky zložené na panve, čo ukazuje, že nemala kráľovský pôvod.
Pri balzamovaní použili borievku a kadidlo, čo boli vzácne suroviny. Parochňu mala z vlákien datľovej palmy zafarbené načierno, aby pripomínali skutočné vlasy.
Otvorené ústa
To že má mumifikovaná žena otvorené ústa, sa podľa historikov udialo až po pohrebe. V niektorých prípadoch môžu svaly posmrtne stuhnúť a ostať tak v jednej polohe. Nazýva sa to kadaverický kŕč, pričom má byť silnejší ako rigor mortis. Zvyčajne nastáva v prípadoch, keď smrť nastane v stave extrémneho nepohodlia.
„Výraz tváre kričiacej múmie môže naznačovať, že žena zomrela kričiac v agónii alebo v bolesti,“ píšu vedci. Podľa nich sa balzamovači snažili zavrieť ženine ústa, ale buď sa im to nepodarilo, alebo sa časom aj tak otvorili.
To, ako žena naozaj zomrela, sa už asi nikdy nedozvieme, ale je pravdepodobné, že z tohto sveta odchádzala vo veľmi nekomfortnom stave.
Nahlásiť chybu v článku