Špeciálny večer pre tentokrát v podaní „4T“ sa neudial len tak pre nič za nič. Juraj „Šoko“ Tabaček, Lukáš „Pucho“ Púchovský a Stanislav „Stanley“ Staško, alias 3T – Tri Tvorivé Tvory predsa oslavujú 12 rokov svojej existencie. Začínajú predstavením v Bratislave a vo veľkom štýle pokračujú v niekoľkých ďalších slovenských mestách. Svoje oslavné tour zakončia 27.1.2017 v Mestskom divadle v Žiline, v meste v ktorom v roku 2004 táto divadelno-improvizačná skupina vznikla.

Počas pohodového večera v Bratislave chalanov doprevádzalo jedinečné hudobné zoskupenie s príznačným názvom Susedovie kury. Jeho členovia pochádzajú z Liptova a tvrdia o sebe, že nehrávajú často, ale je dôležité, že hrajú občas. Napríklad aj počas improvizačných večerov 3T.

Chalani otvorili večer vtipným úvodom:

Stanley: „Toto je jediné štúdio, kde diváci vidia seba“, podotkol na margo netypického kruhovitého priestoru štúdia a úsmevy divákov nasvedčovali, že trafil do čierneho.

Pokračoval Šoko s tým, že ukazoval rukami na svoje tričko: „Toto sú naše tričká, ktoré sa však nedajú kúpiť“, a zakončil to Pucho: „Naše predstavenia hrávame po celej D1 od Bratislavy až po Košice“.

Obľúbení 3T ťahajú na 500 a to už je čo povedať. Bratislavské predstavenie bolo podľa slov Stanislava „Stanleyho“ Staška už v poradí 492-hé. Tradične v mene motta: „Trápne ale dlho“. Humoristi upozorňujú pre istotu už na úvod, že ak majú diváci radi pointu, tak nie sú pre nich dobrý typ divadla, lebo chodia po tenkej žiletke, kde na jednej strane je trápno a na druhej je hanba. Tiež obľubujú tých, čo si radi nosia srandu domov a smejú sa až doma. Ešte pokyny pre divákov, že keď budú vidieť niečo trápne, nech vždy práve vtedy silno tlieskajú a show môže začať.

Stanley: „Keďže oslavujeme 12-te narodeniny, tak sme si pozvali ako hosťa Milana Lasicu“.

Lasica: „Súdiac podľa dlhotrvajúceho potlesku je to riadny trapas. Na Mikuláša hovorí jeden muzikant druhému, ešte trikrát sa vyspíte a už sú Vianoce!“

Každý z návštevníkov mal na svojom sedadle pri príchode položený malý papierik. Tie slúžia na to, aby na nich diváci napísali vtipné témy, ktoré počas predstavenia chalani nahlas čítajú a na záver 3 z nich vylosované zakomponujú do svojich improvizovaných scénok. Večery bývajú už klasicky rozdelené na 3 časti – 3 scénky. Počas krátkych príprav v zákulisí ich na pódiu vždy nahradí pozvaný hudobný hosť. Pre tento večer Susedovie kury.

Tu je výber niekoľkých tém, ktoré odzneli počas večera: ako obísť trojobal v kuchyni, je nás viac ako si myslíte, doma pijeme len tak, z dlane, až príliš tichá noc, nakoľko som preč, natoľko som mimo, 9 z 10 kaprov odporúča na Vianoce pstruha, rozdiel medzi dámou s Lasicom a dámou s hranostajom.

Vylosovanými témami večera boli: kradnutie vianočného stromčeka, nakupovanie ženy verzus muži a intergalaktické niečo. To už sa chalani začali chystať v zákulisí na prvú scénku a miesto na pódiu prevzali Susedovie kury.

Divákov už pri prvom počutí zaujala skladba, ktorej názov bol zároveň textom piesne a znel nasledovne : ropovod, priechod, betón, železiarstvo, šrouba, urampa, palec. Druhá skladba z ich netradičného repertoáru bola spomienkou na detstvo. Nejeden úsmev na tvári vyvolala reggae verzia Macka uška, mixnutá s notoricky známym hitom Don’t worry be happy v spojení s niečím, čo sa nápadne približovalo gospelovému spevu. Hudobný humor vystriedal humor divadelno-improvizačný a pohľad na 3 hercov ako kradnú neexistujúci vianočný stromček na základe tajnej sms, ktorú akože dostali od starostu bol naozaj nevídaný.

Pucho: „Bereme listnatý?“

Šoko: „Dobre, nech je zmena“.

Druhá scénka býva o tom, že diváci prinesú na pódium nejaké svoje veci, ktoré chalanom požičajú a oni sa nimi nechajú inšpirovať a zakomponujú ich do svojho predstavenia. Pre tentokrát to bola: taška plná plechovkových pív, ženská topánka a ružový… nóó požičiam si výraz od chalanov – chuchvalec.

Susedovie kury predviedli bravúrnu verziu svojich dvoch skladieb s názvami Tatárska omáčka a Sousedove slepice a druhá scénka alias recitačné defilé mohla odštartovať.

Podľa slov Stanleyho začali „Recitál pri mŕtvom ramene“.

Tu ich opäť na pódiu podporil maestro Milan Lasica.

Lasica: „My tak dlho vždy začíname až potom vždy končíme“.

Boli sme svedkami Stanleyho roztrasenej koktajúcej básne o bote, ktorá bola ohodnotená porotou tvorenou ostatnými hercami nasledovne:

Lasica: „Ja som za“.

Ostatní: „Aj my sme za“.

Lasica: „Tak teda môže odísť“.

K mikrofónu pristúpil Lasica: „Tí Rusi, tí Rusi nemali vírusy, pretože bacily po hlave bacili.“

Nasledovala Šokova báseň o ružovom chuchvalci, a to už opäť patrilo pódium Susedovie kurám a ich skladbe s názvom Rohypnol.

Tretia scénka to bola zábavná kapela v zložení troch hercov. Stanley – bicí nástroj, Šoko – recitovaný spev a rap, Pucho – recitovaný spev a ukulele reggae štýl. Kapela s názvom Svakaro (svadby, kary, rozvody) hrá hudbu, ktorej štýl je na pomedzí vibrofunku – rytmus ani melódia im nevadí, gotického rapu a gastro jazzu. Ich skladby boli o oštiepku a lokšiach, Vianociach a čučoriedkach a dlhých úvodoch. Vraj preto aby vynikla predovšetkým hudba.

Aj taký bol bratislavský tvorivý večer v štúdiu L+S v podaní Troch Tvorivých Tvorov zo Žiliny. Za tím interez.sk im gratulujeme k výročiu a prajeme množstvo humoru a nápadov do ďalších 12 rokov.

interez.sk (Saša Pastorková)