Justin Gatlin oslavuje víťazstvo vo finále na 100 metrov na aténskych olympijských hrách v roku 2004.

“Na olympijskom finále behu na 100 metrov je niečo nádherné a ja si tento konkrétny moment živo pamätám dodnes. Bol to typický teplý stredomorský večer a ako sa bežci pripravili na svoje značky, vypredané hľadisko sa umlčalo natoľko, že som počul tlkot svojho srdca. Niekto mi raz povedal, že je lepšie byť fotografom, ktorý má šťastie, než tým, ktorý je dobrý. V tú noc sa mi dostalo naozaj veľa šťastia a skutočne si myslím, že som bol rovnako šťastný ako Justin Gatlin, keď som videl, že som spravil túto fotku.” – Dylan Martinez

Číňan Liu Xiang získal zlato v behu na 110 metrov cez prekážky v Aténach, zatiaľ čo sa Ladji Doucouré v pozadí potkol.

“Keď som sa pripravoval na finále mužského behu cez prekážky na 110 metrov, všetky oči boli na Číňanovi menom Liu Xiang aj napriek tomu, že Francúz Ladji Doucouré mal lepšie časy v úvodných pretekoch. Okrem môjho foťáku, ktorý som mal v rukách, som fotil preteky s ďalšími štyrmi fotoaparátmi, ktoré som mal rozmiestnené a zaostrené na dráhu, v ktorej bežal Liu. Po tom, ako pištol vystrelila, bolo zrejmé, že Liu vyhrá s tým náskokom, ktorý získal pri štarte. Popritom, ako Liu prešiel cieľom, Doucoure v pozadí zakopol, vďaka čomu máme túto pamätnú fotku, ktorú zachytila jedna z nastavených kamier.” – Gary Hershorn

Argentínsky jazdec Federico Sztyrle na koni Who Knows Lilly na olympijských hrách v Aténach.

„Bola to prvá hlavná jazdecká udalosť, ktorú som fotografoval pre agentúru Reuters. Ako Argentínsky jazdec Federico Sztyrle jazdil na koni Who Knows Lilly, cez skoky som si medzi jednotlivými zábermi všimol, že by som mohol vytvoriť zaujímavú fotku. A tak sa aj stalo, keď do seba jeho helma, ramená a uši koňa dokonale zapadli.”– Caren Firoujz

Britská bežkyňa Paula Radcliffe plače po vypadnutí sedem kilometrov pred cieľom zo 42-kilometrového závodu počas olympijských hier v roku 2004.

“Olympijské hry v roku 2004 boli pre mňa veľmi špeciálne kvôli Aténam. Ženský maratón som pôvodne fotiť nemal, dokonca som mal mať to ráno voľno. No ráno 22. augusta mi zavolal zúfalo kolega, že má informáciu, že favorit, ktorý mal závod vyhrať, britská atlétka Paula Radcliffe, odstúpila zo závodu sedem kilometrov pred koncom závodu. Vzal som si svoju výbavu, skočil na moped a letel som zadnými uličkami, pretože všetky cesty boli zablokované políciou, na miesto zhruba 10 blokov na sever od môjho domu v Aténach. Keď som dorazil, Radcliffe sa snažila pokračovať v závode, ale vyzerala úplne zničená horúčavou. Po čase si sadla nachodník a plakala. Pár divákov, ktorí mali v rukách britskú vlajku, sa ju snažili upokojiť. Krátko po tom prišlo vozidlo, ktoré ju a pár ďalších súťažiacich zobralo. Keď nastúpila do auta, myslím si, že jej naozaj len vtedy došlo, že je koniec a zrútila sa.” – Yannis Behrakis

Zdvihnutá Čínska vlajka počas otváracieho ceremoniálu na letných hrách v roku 2008 v Pekingu.

“Mal som za úlohu zachytiť zdvíhanie vlajky počas otváracieho ceremoniálu, čo bola v Číne nádherná a komplexná ceremónia. Hrala národná hymna a pritom sa dvíhala vlajka. Prišiel som do stredu arény, kde by ste si mysleli, že bolo dostatočné miesto, no boli sme v niečom ako priekopa a ledva sme videli cez hranu pódia. Stál som na rovnakom mieste takmer tri hodiny. Vojaci sa začali presúvať na svoje miesta a ja som si vedel predstaviť, ako bude moja fotka vyzerať. Moja kamera však nebola rýchla, a to bol problém. Mohol som spraviť najviac 3 fotky, takže som musel trafiť ten správny moment. Čakal som a čakal, až do poslednej chvíle, keď som sledoval, ako sa vlajka rozkladá pred mojimi očami v spomalenom zábere. Uvoľnil som spúšť a vlajka vyletela do vzduchu. V pamäti mi to trvalo večnosť, ale bola to nanajvýš sekunda. Zhlboka som sa nadýchol a čakal, kým si pozriem fotku na zadnej strane fotoaparátu. Prvá fotka nemala žiadnu časť vlajky vo vzduchu, druhá – vďaka bohu – zachytila vlajku vo vzduchu a na tretej bola už vlajka príliš vysoko. Moja úloha bola dokončená a ja som vedel, že som mal víťaza.“ – – Jerry Lampen

Francúz Julien Pillet vyskočil do vzduchu po tom, čo vyhral zlato v šerme v roku 2008.

“Toto bol najlepší moment počas finále. V každom finále, najmä na olympijských hrách, je oslava najdôležitejším okamihom, pretože je to moment zlatého medailistu. Táto fotografia bola zachytená hneď po tom, ako Julien Pillet získal víťazný bod vo finále mužov v šerme. Bol som pripravený na tento moment, a čakal som na jeho oslavu, no aj tak som ostal zaskočený tým, ako vysoko vyskočil. Musel som reagovať veľmi rýchlo aby som stihol zachytil tento moment, bola to čistá radosť.” – Stefano Rellandini

Ruska atlétka Jelena Isinbajevová skáče cez žrď na olympiáde v Pekingu.

“Práve som dofotil gymnastiku a pomáhal som na ihrisku a dráhe pokryť všetky rozdávania medailí. Nie je to zrovna najvzrušujúcejšie miesto pre fotografa, no každá medaila má za sebou príbeh, ktorý si atléti odnesú domov. Túto fotku ruskej atlétky Jeleny Isinbajevovej som odfotil s dlhou šošovkou naprieč celým ihriskom čakajúc na ceremóniu.” – Mike Blake

Usain Bol vyhral šprint na 100 metrov a prekonal rekord na hrách v Pekingu s rozviazanou šnúrkou.

“Leto 2008 prinieslo svetu fenomén menom Usain Bolt. Začalo to v máji v  New Yorku, keď Bolt nečakane prekonal svetový rekord v šprinte na 100 metrov na Adidas Grand Prix. Bol som jedným z piatich fotografov, ktorí tam vtedy boli. O necelé tri mesiace bol Bolt pred stovkami fotografov na Olympiáde v Pekingu, kde prekonal aj svoj vlastný svetový rekord a vyhral zlato v šprinte na 100 metrov. Po tom, ako vyhral si pamätám, ako sa ostatní fotografi začali rozprávať o tom, že mal rozviazanú šnúrku na topánke. Na mojom foťáku to však poriadne vidieť nebolo, no keď som skontroloval ostatné fotoaparáty, ktoré som mal nachystané, na jednej fotke bolo dokonale vidieť jeho rozviazanú šňúrku.” – Gary Hershorn

Michael Phelps súťaží v štafete 4×100 metrov počas olympijských hier v roku 2008, na ceste k víťazstvu rekordný ôsmych zlatý kovov.

“Plavecké súťaže boli v Pekingu veľmi špeciálne. Každý písal, že Michael Phelps by mohol pokoriť rekord Marka Spitza, ktorý získal v Mníchove v roku 1972 sedem zlatých medailí. Program olympiády v roku 2008 bol zmenený tak, aby mal Phelps šancu tento rekord pokoriť. Stal som sa špecialistom na podvodné fotky a spolu s kamarátom sme vytvorili spoľahlivú jednotku pod vodou, ktorá okamžite prenášala zábery na môj notebook, ktorý bol hneď vedľa mňa. Dúfal som, že Phelpsa zachytím v popredí pred ostatnými, a tak sa mi to aj podarilo. Keď som sa pozrel na moje fotky, závod ešte stále pokračoval. Videl som, že to vyšlo perfektne, dokonca lepšie, než som mal v pláne. Phelps vyzeral, ako by bol jediný plavec na celom svete. “ – Wolfgang Rattay

Mesiac, ktorý perfektne sedí v olympijskom logu visiacom z Tower Bridge v roku 2012.

“S malou znalosťou astronómie, no s pomocou telefónnej aplikácie, som začal trojvečerný pokus zachytiť mesiac medzi olympijskými kruhmi. Prvý deň – naplánoval som si “perfektné” miesto na London Bridge s dobrým výhľadom na olympijské kruhy a čakal som na mesiac. Keď však vyšiel, horizont bol zamračený a asi 10 minút neskôr bol už posunutý príliš doprava. Na druhý deň som sa lepšie pripravil a všetko znovu prerátal, no nanešťastie, akurát keď som chcel spraviť fotku, most sa zdvihol, aby mohla prejsť loď. Na tretí deň som mal dokonalú šancu, ale pozadie bolo tmavšie ako predošlý deň, a preto som musel upraviť expozíciu a upravovať svetelnosť, pri čom som sa musel hýbať, aby mi mesiac neušiel z miesta, kde som ho chcel mať. Odtláčal som turistov, ktorí sa prišli na mesiac pozerať. A konečne, po troch dňoch som mal záber, aký som sa snažil dosiahnuť.” – Luke MacGregor

Atlétka súťaží vo finále modernej gymnastiky na letných hrách v Londýne.

“Tento neskutočný snímok bol zhotovený počas finále jednotlivcov v modernej gymnastike žien vo Wembley Aréne v Londýne. Je to jedna z tých fotiek, ktorú keď odfotíte, viete, že sa stalo niečo zvláštne, niečo špeciálne. Ak fotíte podujatie ako toto, na ktorom je mnoho ďalších fotografov, ktorí fotia zo všetkých uhlov, potrebujete trochu šťastia, aby ste odfotili niečo, čo je trochu odlišné.” – Marcelo Del Pozo

Nemecký diskár Robert Harting roztrhal svoj dres po tom, čo vyhral zlato v Londýne v roku 2012.

“Túto fotku si pamätám veľmi dobre. Roberta Hartinga vedia chytiť emócie počas súťaže a svoj dres si roztrhal už aj predtým, keď raz vyhral svetový šampionát. Hŕstka fotografov, ktorí sú na ihrisku, okolo neho behajú hore a dole a ja som mal pri tejto fotke celkom šťastie, pretože som bol rýchly.” – Kai Pfaffenbach

Gabby Douglas súťaží v Londýne v roku 2012.

“Kto nie je uchvátený týmito malými (naozaj, všetky sú maličké) gymnastkami? Práca, obetovanie a číra bolesť, ktorej svoje telá vystavili, je viac než úctyhodná. Na Gabriellu „Gabby“ Douglas bola radosť pozerať sa. Mala všetko. Úsmev, charizmu a samozrejme telo, ktoré dokázala ohnúť do akejkoľvej pozície, akú si zmyslela. Na tejto fotke je Gabby na jej ceste po zlato.” – Dylan Martinez

Bežec Mo Farah a šprintér Usain Bolt si vymenili svoje víťazné pózy po tom, ako vyhrali zlaté medaily v Londýne v roku 2012.

“Takže, kto chce fotiť všetkých medailistov? – Ticho.“ „Tak vyzerala posledná porada fotografov Reuters tímu. Nakoniec som ich fotil ja. Počas fotenia, keď stretol Usain Bolt bežca Mo Faraha, po tom ako získal zlatú medailu v behu na 5000m, vznikla táto ikonická fotografia. Usain navrhol, aby si vymenili ich jedinečné pózy. Bol to krásny moment, historická fotografia a bol som veľmi šťastný, keď som uvidel túto fotografiu na zadnej strane môjho fotoaparátu.” – Eddie Keogh

zdroj: interez.sk (Košo), thisisinsider.com