Martin Jakubis je 22-ročný chalan, ktorý pochádza z malého mesta v strede Slovenska, z Prievidze. Odmalička mal vášeň pre šport, hory a našu nádhernú krajinu. Dva roky po skončení strednej školy spojil všetky tieto vášne a zrodil sa projekt, ktorý je unikátom svojho druhu. S vlastnoručne navrhnutým a skonštruovaným foodbikom jazdí po Slovensku a predáva Slovenské Hotdogy.

Priblíž nám, ako ti napadlo vyrobiť si foodbike a chodiť ním po rôznych podujatiach na Slovensku? Čo tomuto nápadu predchádzalo?

Ja som bol od malička taký tvrdohlavý kazisvet, čo je pre rodiča ťažká kombinácia. Rozobral som takmer všetky svoje hračky, pretože ma zaujímalo, ako a čo funguje a vo väčšine prípadov som ich chcel vylepšiť. Ale zložiť som ich už následne nevedel. Najlepšia hračka v tom období bola stavebnica Merkur po otcovi. Ako som však rástol a mal za sebou veľa deštrukčných analýz rôznych hračiek, objavili sa už aj moje prvé použiteľné výrobky, čo ocenili aj rodičia, že nie všetko, čoho som sa chytil, muselo byť nepoužiteľné.

Po vyštudovaní Dopravnej akadémie v Žiline som premýšľal, ako si po škole svojimi rukami a hlavou budem vedieť zarobiť. Chcel som tvoriť, vymýšľať nové veci, inovovať a vyrábať. Samozrejme, mal som 18 rokov a nulový kapitál. Po škole som začal pracovať v zámočníckej dielni, kde som sa naučil hlavne vďaka šikovnému šéfovi mnoho potrebných zručností a dodnes si tam rád chodím po rady. Neskôr som pracoval ešte v pár firmách.

Následne prišiel na rad zvárací kurz, ktorý doťukol veľkú skladačku nielen nových možností, ale aj nápadov, no, bohužiaľ, kapitál nebol stále dostatočný. A tak som premýšľal ešte viac, ako by som mohol v danej situácii s nadobudnutými zručnosťami a aktuálnym stavom financií začať podnikať. Jedinou cestou bolo vybudovať z ničoho niečo a vtedy to prišlo.

Atribúty pre založenie mojej podnikateľskej cesty by sa dali zhrnúť v krátkej rovnici. Minimálny kapitál + zručnosť v rukách + inšpirácia v slovenskej krajine + túžba byť originálny = Výpoveď v práci + materiál zo šrotoviska + polrok výroby = Foodbike a Slovenské Hotdogy.

Moji rodičia ma odmalička viedli k láske k horám a k Slovensku. Bolo mi ľúto, keď mladí ľudia vo veľkom odchádzali do zahraničia za prácou. Týmto mojím projektom som im chcel ukázať, že aj doma na Slovensku sa dá žiť a mať sa dobre.

Prečo práve Slovenské Hotdogy?

Od malička som tlačil hotdogy v školskom bufete. No chcel som ich tak vylepšiť, ako ich nikto nikdy ešte nejedol.

Naše hotdogy nesú názvy podľa najikonickejších vrcholov Tatier (Gerlach, Kriváň, Lomničák). Pre ľudí sú názvy veľmi úsmevné, no snažil som sa celý koncept poňať tak, aby sa každý, kto sa rozhodne ochutnať naše Slovenské Hotdogy, naučil o Slovensku aj niečo nové. Radi sa totiž o slovenských horách a všeobecne o našej krajine s ľuďmi rozprávame počas prípravy hotdogov.

Čím sú Slovenské Hotdogy výnimočné okrem horských názvov a prepracovaného dizajnu celého foodbiku?

Je to zvláštny paradox, ale práve na festivaloch alebo mnohých moderných podujatiach na Slovensku je ponuka rôznych druhov jedál, ktorých názvom človek nerozumie pokiaľ ich nikdy nejedol.

Preto som chcel, aby môj nový koncept obsahoval potraviny, ktoré každý z nás pozná. Ľudia sa k domácim surovinám vždy radi vrátia, lebo ich poznajú od malička. Z nášho menu si vyberie naozaj každý, dokonca aj vegetarián, keďže máme aj variant bez párku, miesto ktorého nie je zaužívaná sójová náhrada, ale poriadny korbáčik.

Takže používate domáce suroviny.

Áno, naše fajné rožteky mám vždy čerstvo napečú v Ľudovej pekárni v susednej dedinke Cígeľ. Hlavná pani pekárka sa mi snaží vždy vyjsť maximálne v ústrety vo všetkých mojich vylepšeniach, čo by sa mi pri veľkej pekárni asi len ťažko podarilo.

Párky sú vyrábané v miestnom farmárskom mäsiarstve. Neobsahujú žiadne zahusťovadlá ako múku alebo hydinu a sú veľmi kvalitné. Treba podotknúť, že všetky produkty sú ručne robené a domáce, takže stále podporujeme náš región a ľudí v ňom.

Veľmi by ma zaujímalo, ako sa prepravujete medzi jednotlivými podujatiami?

Toto sa nás veľa ľudí pýta. (Smiech) Aj keď nešľapeme na vlastných, foodbike pomocou premysleného systému a navijáka s nábehmi naložíme do dodávky a presúvame ho pomocou nej. Keď som vyrábal foodbike, nechcel som, aby bol len pekný. Myslel som aj na to, aby bol aj maximálne pojazdný. Takže je konštrukčne vyrobený tak, aby sa na ňom dalo aj reálne jazdiť.

Nebolo riskantné založiť si v tak mladom veku svoj vlastný biznis?

Podľa mňa to bol ten najlepší čas. Môj jediný majetok bolo osobné auto, ktoré som neskôr vymenil za potrebnú dodávku. Nemal som žiadnu pôžičku v banke, hypotéku, dom či deti, ktoré by boli na mojich financiách závislé. Keby Slovenské Hotdogy náhodou nevyšli, nemal som prakticky čo stratiť.

Teba s tvojimi spolupracovníkmi som vždy videla iba usmiatych v bielych košeliach s nádhernými vzorovanými trakmi. Zrejme si dobre rozumiete a ste super partia.

Mám veľké šťastie na ľudí, ktorí ma zo začiatku podporovali a rodinu, ktorá sa na ňom tiež výrazným kusom podieľa. Zároveň mám veľmi skvelých a šikovných ľudí v práci okolo seba, s ktorými je naozaj zážitok tráviť čas. Dotvárajú dušu môjho konceptu a každý z nich vnáša do neho kúsok seba. Kto chce u nás pracovať, musí sa rád usmievať a rozdávať dobrú energiu.

Ovplyvnila momentálna situácia koronavírusu tvoje pracovné plány?

Áno a dosť výrazne. Každý dobre vie, že sa zrušila enormne veľká časť podujatí a tým pádom aj možnosť chodiť na festivaly, či eventy a naplno sa venovať svojej práci. Nezostal som však sedieť so založenými rukami, ale hľadal som spôsob, ako sa vynájsť aj v tejto situácii a to sa mi podarilo.

Čiže dalo by sa povedať, že všetko zlé je na niečo dobré. Aké máš ďalšie pracovné plány ?

Ešte počas zimy som vyrábal druhý bicykel, ktorý mal chodiť za normálnych okolností na tie najväčšie podujatia, avšak ešte som ho nestihol dokončiť práve kvôli koronavírusu, no vyzerá naozaj veľmi dobre. Bude to poriadna mašina. Ľudia sa majú na čo tešiť.

Chcem vytvoriť flotilu foobikov s rôznymi druhmi slovenských jedál a ďalšou prioritou je vytvoriť kamennú alebo drevenú prevádzku Slovenských Hotdogov. Následne sa venovať ďalším mojim projektom, v ktorých vidím potenciál do budúcna.

Myslím si, že tvoja práca je aj tvojím hobby. Ale máš aj nejaké iné záľuby? Čomu všetkému sa venuješ?

Odmala som skúšal všetky možné druhy športov. Vždy som trávil rád čas v horách a najviac ma oslovila horská cyklistika. Momentálne sa venujem aj horskému behu, vysokohorskej turistike, skialpinizmu a všetkému, čo sa dá robiť v horách.

Kedysi som robil navádzača pre zrakovo postihnutého chalana Alexa v zjazdovom lyžovaní. Táto aktivita bola tiež jeden z dôvodov, prečo som začal podnikať. Chcel som mať na tréningy s ním čo najviac času a nebyť nikým obmedzovaný. To sa mi aj podarilo. Momentálne sa spolu s Alexom chystáme na tandemové preteky na bicykli, ktoré si chce vyskúšať.

Poznám veľa mladých ľudí, ktorí by chceli pracovať sami na seba, ale majú obavy, že im to nevyjde. Čo by si im odporučil z vlastnej skúsenosti?

Základ je mať obyčajný nápad a odhodlanie. Niekto má kopu peňazí, ale nápad mu chýba. Ten nápad však nič nestojí a zrodí sa väčšinou, keď človek nevie hodiny zaspať, pretože ten tok jeho myšlienok je nezastaviteľný.

Nemusíš mať ani veľa počiatočných vedomostí o podnikaní, tie prídu samé vďaka odhodlaniu sa učiť a tiež časom a praxou. Netreba sa odradiť aj pár neúspechmi, pretože tie sú vždy súčasťou procesu rastu. Treba sa o svojich plánoch rozprávať s ľuďmi, ktorí ťa navedú na správnu cestu. A keď tvoje deti budú raz malí tvrdohlaví kazisveti, ako som bol kedysi aj ja, podporuj ich! Vedz, že to tak nebude navždy a tá ich cieľavedomosť sa im raz v živote zíde. A v neposlednom rade, začni tvoriť svoju budúcnosť už teraz.

Ak vás tento projekt zaujal, môžete Slovenské Hotdogy sledovať na Instagrame a na Facebooku.

Pozri aj:

Oravu má v srdci a má ju veľmi rád. Andrej priniesol na sever Slovenska obľúbené…