Niektorí tvrdia, že trofejový lov pomáha chrániť divokú prírodu. Kritici oponujú tým, že pozitívne prínosy sú nadnesené a zabíjanie zvierat pre potešenie nie je správne. Predovšetkým v chudobných krajinách s veľkým prírodným bohatstvom je poľovanie na zvieratá jedným z najobľúbenejších nástrojov na ochranu divočiny. Otázne však je, či aj tou najlepšou.
Fotografie, ktoré zverejnila na svojej facebookovej stránke Imberba Rakia ukazujú smutnú realitu farmy, kde sa divoké zvieratá chovajú na to, aby mohli byť zabité.
Imberba Rakia, sídli v provincii Limpopo v Južnej Afrike. Chová množstvo veľkých mačiek vrátane tigrov, levov, gepardov, leopardov, karakal a serválov. Sama sa označuje za miesto, kde každý „lovec s kamerou, lukom alebo puškou“ nájde „starostlivosť, ktorú potrebuje na precvičenie svojho umenia.“ O nehumánnych podmienkach tejto farmy informuje portál The Sun.
Majiteľ spomínanej farmy je Marko Lucas – známy ako „horlivý fanatik“, ktorý často zdieľa fotografie svojich úlovkov a veľkých zbraní na sociálnych sieťach. Na nasledujúcej fotografií je zachytený so svojou trofejou.
„Imberba Rakia chová tigre, levy a iné veľké mačky, ako sú gepardy a leopardy, z ktorých mnohé môžu lovci trofejí zabiť v priestoroch farmy pre zábavu,“ hovorí Eduardo Goncalves z Kampane za zákaz trofejového lovu
Podľa cenových relácií zverejnených na webe farmy môžu poľovníci platiť v rozmedzí od zhruba 218 do 13-tisíc eur za usmrtenie zvierat. Na výber majú pritom „pestrú ponuku“ zvierat, vrátane žiráf, paviánov, hrochov a byvolov.
Lesoň – cca 1200 €
Pštros – cca 710 €
Pavián – 327 €
Sviňa bradavičnatá – cca 600 €
Byvol africký – cca 13 654 €
Žirafa – cca 4 860 €
Krokodíl – cca 9 831 €
Hroch – cca 13 654 €
Hoci sú na stránke uvedené pevné ceny za odstrel jednotlivých druhov zvierat, cena sa môže pohybovať aj v závislosti od ich „dostupnosti.“
Zabíjanie pre zábavu
„Veľké farmové hospodárstvo v Južnej Afrike je prosperujúcim odvetvím. Je to nechutný obchod, ktorý kruto využíva divoké zvieratá od kolísky po hrob,“ hovorí Goncalves.
„Mláďatá sú od matiek odtrhnuté, keď majú iba niekoľko hodín, aby mohli čo najskôr opäť otehotnieť. Keď starnú, sú zastrelené pre zábavu a ich kosti sa predávajú obchodníkom na čiernom trhu, ktorí ich dodávajú na ďaleký východ, kde sa z nich vyrábajú falošné lieky,“ dodáva.
Je priam neuveriteľné, že sa to deje legálne. CITES, medzinárodná autorita, ktorá má chrániť ohrozené zvieratá, umožňuje lovcom trofejí strieľať kriticky ohrozené zvieratá.
„V Južnej Afrike neexistujú žiadne zákony, ktoré by zakazovali chov tigrov, takže doslova máte niektorých ľudí, ktorí podnikajú v záhradách chovu tigrov,“ upozorňuje Goncalves.
Predstava, že turisti, rovnako, ako aj budúci lovci, si môžu prísť pohladkať mláďatá alebo ich nakŕmiť vediac o ich istom osude, ktorý ich v dospelosti čaká, je priam nehumánna.
Je to továreň, kde sa „vyrábajú“ zvieratá pripravené na odstrel. Je to krutý priemysel slúžiaci na zábavu ľudí, ktorí svoje bezcitné túžby skrývajú za akýsi druh ochrany prírody. Chovanie zvierat v klietke na to, aby boli odstrelené pre zábavu je zvrátene.
Dnešný trofejový lov prináša so sebou väčšie množstvo morálnych otázok. Správame sa, akoby príroda mala nevyčerpateľné zásoby, z ktorých si môžeme donekonečna brať. Zabúdame však na to, že je to krehký ekosystém, v ktorom má každý druh svoje špeciálne a nenahraditeľné miesto.
Nahlásiť chybu v článku