Ľudia vo veku 19 rokov sa často ešte rozhodujú, čo chcú vo svojom živote robiť a kam vlastne smerovať. Málokto by sa dokonca odvážil vycestovať na divoké dobrodružstvo do cudzích kútov sveta, no to nie je prípad Svaťu, ktorý sa rozhodol vydať sa na starom Seate Ibiza až na Kaukaz.

Kaukaz je označenie geografickej hornatej oblasti, ktorá sa rozprestiera v Rusku, Azerbajdžane, Arménsku a Gruzínsku. Práve tam sa vydal mladý Čech Svaťa, ktorý niekoľko týždňov putoval tisíce kilometrov na starom Seate Ibiza, s ktorým prešiel dokopy 15 štátov.

Nedávno si sa vrátil z cesty, na ktorú by si trúfol len málokto. Čo ťa vôbec motivovalo ísť starou Ibizou až na Kaukaz? 

Rozmýšľam príliš impulzívne, a keď sa rozhodnem niečo spraviť, idem si za tým za každú cenu. Chcel som precestovať aj miesta mimo Európu a zároveň si vyskúšať, aké je to vydať sa na takúto cestu vlastným autom. Nápad ísť na Kaukaz bol spontánny, vedel som, že chceme ísť mimo Európu, pričom cez Rusko a Ukrajinu sa nám príliš nechcelo jazdiť, rovnako cez Afriku, čo by nemuselo naše auto vydržať.

Prvotným cieľom bolo dôjsť na aute až do Iránu, kam som síce došiel, ale už bez auta, ktoré som musel nechať na hranici. Problém bol v tom, že v Iráne nepredávajú diesel a záloha za auto, s ktorým prejdeš hranicu, je 3 400 eur. To ma teda pomyselne zastavilo a ďalej som nepokračoval. Bol som na to však pripravený, vedel som, že tam nenatankujem a že musím auto nechať na hranici. Odstavil som ho na platenom parkovisku a išli sme pešo do Iránu.

Ako ti napadlo kúpiť práve starú Ibizu? Koľko ťa stálo auto? 

Ak by som ju nekúpil, putovala by do šrotu. Paradoxne, cena auta bola okolo 330 eur, pričom na opravách u mechanika som dokopy minul určite viac. Ale stálo to za to, pretože sme museli auto pripraviť na náročnú cestu. Všetko fungovalo výborne, no kazila sa nám jedna brzdová doštička. Tú sme museli meniť dvakrát aj počas cesty.

Ako si sa pripravoval na trip, na ktorom ťa čakalo niekoľko tisíc kilometrov? 

Príprava sa skladala z niekoľkých návštev mechanika. Tam sa zistilo, že postupne sa musí vymeniť celý motor. Okrem toho som zašiel raz do Hornbachu a raz do lekárne a to bolo asi všetko. Pobral som nejaké veci z domu, dokúpil som nejaké súčiastky. Čo sa týka plánovania cesty, mal som pár plánov, že čo by som chcel vidieť, ale nemal som konkrétne body. Všetko sa riešilo priamo počas jazdy. Napríklad, v Turecku som sa dostal úplne na juh, až k hraniciam so Sýriou, pričom to územie v poslednej dobe postihovali zemetrasenia a bol tam všeobecne nepokoj, tam som teda rozhodne nemal záujem tráviť čas.

Čo by si si teraz zbalil, ak by si šiel opäť na takúto cestu?

Teraz by som vedel, že určite si mám zbaliť náhradné brzdové doštičky a náhradnú autobatériu. Všetko, čo človek zabudne, vie kúpiť, respektíve zohnať priamo na ceste. Všade sa nájdu ľudia, ktorí sú ochotní vám pomôcť.

Ak by si mal odporučiť 5 vecí, ktoré si na takúto cestu musí človek zabaliť, čo by to bolo?

Najdôležitejšie sú určite peniaze, dokumenty, spacák a základné vybavenie na varenie vlastného jedla.

Ako fungovalo dorozumievanie?

Na Kaukaze sa hovorí tak nejak po rusky. Ja som sa učil ruský jazyk 8 rokov a aj som z neho maturoval. Základné veci som teda ovládal. Horšie to bolo v Turecku a Iráne. Tam som musel komunikovať „rukami-nohami“, pretože nikto tam nehovorí ani po anglicky. Na druhej strane, existujú aj prekladače, no tie som veľmi nepoužíval, keďže ľudia nie sú takí hlúpi, aby posunkami nepochopili, čo od nich vlastne chcete.

Čo z celej cesty považuješ s odstupom času za najnebezpečnejšie?