Keď prebdieme čo i len jednu noc, má to na nás veľmi nepríjemné pôsobenie a celý deň iba myslíme na to, kedy sa nám konečne podarí dostať do postele a dohnať zanedbaný spánok. Byť hore jednu noc môže byť už pre mnohých extrém, avšak to, čo dokázal mladý chlapec Randy Gardner, je priam neuveriteľné. Dokázal totiž nespať 11 nocí.
Písal sa koniec roka 1963 a dvaja dospievajúci chlapci sa v rozhodli vykonať vedecký projekt týkajúci sa spánkovej deprivácie. Napokon jeden z nich ostal bdelý 11 dní a 24 minút, čím sa zapísal aj do Guinessovej knihy rekordov, uvádza portál IFLScience.
Randy Gardner a Bruce McAllister zo San Diega si hodili mincou, aby určili, kto bude „pokusným králikom“ a kto bude výskum monitorovať. 16-ročný Gardner prehral a bol teda odsúdený na bdenie. Ich experiment zaujal stanfordského vedca Williama Dementa, ktorý sa venoval spánku.
Rodičia sa báli
„V tom čase som bol pravdepodobne jediný človek na planéte, ktorý robil skutočný výskum spánku,“ povedal Dement pre BBC. Spomínal tiež, že Garderovi rodičia sa báli, že by mu to mohlo ublížiť. Pritom stále nebola vyriešená otázka, či náhodou človek nemôže kvôli nedostatku spánku zomrieť.
Táto možnosť nebola úplne vylúčená. Jeden z výskumov na mačkách ukázal, že po 15 dňoch bdenia začali umierať. Na žiadosť Gardnerových rodičov na ich syna dozeral nielen Dement, ale aj poručík John Ross z Neuropsychiatrickej vedeckej jednotky amerického námorníctva.
Veľkým problémom bolo Gardnera udržať nespať. Vedci ho nútili hrať pinbal či basketbal, nesmel si ľahnúť a keď išiel na záchod, vždy sa s ním niekto cez záchodové dvere rozprával, pre prípad, že by zaspal.
Halucinácie a „hlúpnutie“
Už na druhý deň pokusu mal problém s identifikovaním predmetov iba hmatom. Na tretí deň bol náladový a plietol sa mu jazyk. Výpadky pamäte a prvé halucinácie nastali na štvrtý deň. Gardner si napríklad predstavoval, že je slávny černošský futbalista Paul Love z miestneho klubu.
Halucinácie pokračovali aj potom, Gardner videl napríklad namiesto chodby pred sebou lesnú cestu. Potom podľa jeho vlastných slov išlo všetko dole vodou. „Bolo to, akoby mi niekto šmirgľoval mozog. Moje telo to zvládalo dobre, no myseľ bola odpísaná,“ povedal.
Jeho reč sa spomaľovala, začal omdlievať a pamäť sa zhoršovala. Začal hovoriť vetu, v jej polovici sa ale zastavil, lebo zabudol, čo povedal. V posledný deň experimentu bol ako neprítomný, neustále musel byť nabádaný na odpovedanie na otázky, na ktoré iba monotónne a nezrozumiteľne reagoval. Testy mentálnych schopností nebol schopný ani vykonať.
11 days 25 minutes
In 1964, Randy Gardner became the world record holder for the longest period of time a human has gone without sleep! pic.twitter.com/Ump7pyk9Wy
— AP Psychology Review (@Psych_Review) October 16, 2018
Portál Psych píše, že po 11 dňoch a 24 minútach bez spánku sa experiment ukončil, Gardner sa stal rekordérom a následne konečne mohol zaspať. Zobudil sa po 14 hodinách a 40 minútach. Následne bol hore 12 hodín a opäť zaspal na 10 hodín a 30 minút. Potom sa jeho spánkový režim navrátil do pôvodnej schémy a fungoval ako pred experimentom.
Aj keď je Gardner uvádzaný ako rekordér, neoficiálne ho predbehli aj ďalší. Guinessova kniha rekordov ale prestala zverejňovať nových rekordérov z dôvodu možného poškodenia zdravia.
Čo sa týka Gardnera, ten dodnes žije, má 76 rokov a experiment sa na ňom pravdepodobne nijako negatívne nepodpísal. Neskôr trpel nespavosťou, no je ťažké zistiť, či tento stav mal súvis s vykonaným pokusom.
Nahlásiť chybu v článku