Filmy sú svetom predpísaných dialógov, presných pohybov podľa pokynov a dobre premyslených detailov. Je úlohou hercov, aby týmto plánom vdýchli život. V skutočnosti však nie vždy môže všetko ísť podľa plánu a preto sa aj v tejto branži oplatí mať improvizačný talent. Je to práve tá malá geniálna iskra, ktorú niektorí talentovaní herci vedia chytiť a pretaviť na niečo nezabudnuteľné. Vďaka dobrému nápadu, zabudnutej replike, nečakanej autenticite prejavu, či len obyčajným náhodám sa im podarilo vytvoriť niektoré z najikonickejších scén všetkých čias.

Scéna, v ktorej Richard Gere zaklapne prsty Julie Roberts do škatuľky od náhrdelníku vo filme Pretty Woman, bola pôvodne nasnímaná ako jedna z bonusových scén po titulkoch. Bol to práve srdečný a nefalšovaný smiech Julie Roberts, ktorý vytvoril milý moment a napokon prebojoval túto scénu do samotného filmu.

Ikonická scéna z filmu Osvietenie, asi najznámejšia vo svojej nepreloženej forme: „Here’s Johnny!“, bola čisto improvizované dielo Jacka Nicholsona. Táto fráza poukazuje na The Tonight Show, kde bol v tej dobe moderátorom muž menom Johnny Carson a práve touto vetou zvykol byť uvádzaný na pódium.

Vo filme Dobyvatelia stratenej archy sa mal v scéne, v ktorej na Indiana Jonesa, hraného Harrisonom Fordom, vyskočí maskovaný bojovník, odohrať intenzívny súboj mečmi. Ford mal však v tom období ťažké zažívacie problémy a takúto scénu by nezvládol. A tak hnačka stála pri zrode slávnej scény, kde jednoducho vytiahne pištoľ a zastrelí bojovníka, ktorý ho vyzýva na súboj mečmi.

Mačka, ktorú Marlon Brando pokojne hladká v scéne z Krstného otca, vôbec nebola v scenári. Jednalo sa totižto o zatúlanú mačku, ktorá sa objavila v areáli Paramount Pictures, náhodou sa zatúlala k Marlonovi Brandovi a náhodou sa z nej stal slávny symbol.

Dustin Hoffman mal vo filme Polnočný kovboj nepekný stret s taxikárom, ktorý ho skoro zrazil. Tento ikonický stret a krik však bol čisto Hoffmanovou improvizáciou a reakciou na skutočného taxikára, ktorý ho takmer naozaj zrazil.

Spockov slávny vulkánsky bojový chvat zo Star Treku, ktorý funguje tak, že jednoducho stlačíte správny nerv a obeť padne k zemi, bol v skutočnosti výtvor samotného Leonarda Nimoya.

Vo filme Čeľuste v scéne, kde sa traja muži nachádzajú na malej a starej loďke, sa herec Roy Schneider rozhodol len tak z voleja použiť vetu, ktorá sa stala ikonickou. Po strete s obrovským bielym žralokom pomaly podíde ku kapitánovi lode a utrúsi: „Budete potrebovať väčšiu loď.“

V piatej epióde Star Wars Impérium vracia úder mal Harrison Ford na vetu „Milujem ťa“, pôvodne odpovedať: „Aj ja teba“ a nie „Ja viem“.

Scéna, v ktorej sa Olaf z Ľadového kráľovstva po prvý krát ukáže, nebola vymyslená scenáristami, ale samotným hercom Joshom Gadom, ktorý Olafa daboval.

Vo filme Blade Runner je monológ umierajúceho replikanta menom Roy Batty. Tento monológ je mnohými uznávaný ako jeden z najlepších a najdojímavejších monológov o smrti v celej kinematickej histórii. Monológ bol plánovaný, no jeho finálna podoba má dosť ďaleko od toho, ako mal pôvodne znieť. Herec Rutger Hauer, ktorý hral Roya Battyho, ho totižto prepísal večer pred filmovaním bez toho, aby o tom upovedomil scenáristov.

Veľmi autentický krik Stevea Carrella vo fime 40 rokov panic bol taký autentický práve preto, že nebol v scenári. Steve Carrell sa jednoducho rozhodol nahlas reagovať na voskovú depiláciu tak, ako by zrejme aspoň v duchu reagoval každý.

Moment vo filme Temný rytier, v ktorom Heath Ledger pomaly tlieska s výrazom na tvári, z ktorého behá mráz po chrbte, bol improvizovaným výtvorom samotného herca.

Marlon brando vo filme Dnešná apokalypsa podal skutočne mrazivý výkon v monologickej scéne, v ktorej vidíte len jeho tvár. Táto scéna bola skutočne majstrovsky zvládnutá, keď vezmeme do úvahy, že Brando sa odmietol naučiť svoje repliky a to, že bola točená v tme kvôli tomu, že Brando príliš pribral a snažili sa tento fakt zakryť.

Pozri aj: Potvrdené: Game of Thrones nekončí, dočkáme sa ďalších štyroch seriálov

interez.sk (Mária S.), viralthread.com