Podnikateľ Karol Voltemár (32) sa vybral na cestu okolo sveta na bicykli. Postupne prešiel  57 krajín a kolesá jeho bicykla sa dotkli všetkých kontinentov okrem Antarktídy. Na Slovensko sa vrátil len nedávno, 14. septembra, a krátko po príchode bol ochotný odpovedať na naše otázky, aby sme vám mohli ukázať, čo za posledné tri roky prežil. Ako sám píše na svojej internetovej stránke: „Každý príbeh nesie svoje posolstvo, ktorým sa môžeme inšpirovať, alebo ponaučiť…“ A toto je ten jeho.

Karol Voltemár podniká v online marketingu. V roku 2013 sa rozhodol podniknúť niečo, na čo nazbiera odvahu len málokto. Dnes má 32 rokov, za sebou 67 000 kilometrov a 1231-dňovú cestu okolo sveta na bicykli.

Jazda na bicykli okolo sveta. Prekrásny, no trošku šialený nápad. Ako vlastne vznikol?

Vzniklo to ako idea počas kratších ciest na bicykli, ktoré som sám alebo s kamarátmi z minulosti realizoval na bicykloch. Niekoľkokrát sme na dva týždne alebo mesiac vypadli s bicyklami mimo a vždy som uvažoval aj o dlhšej ceste. V roku 2010 som začal pracovať na tom, aby sa to stalo realitou.

Za projektom celkom určite nie si úplne sám. Bez koho ďalšieho by bola jazda okolo sveta nerealizovateľná?

Tak určite by bola realizovateľná, ale vyzeralo by to úplne inak. Veľmi mi pomohla priateľka, ale aj rodina, ľudia v mojom okolí a množstvo neznámych ľudí. Samozrejme bolo veľa aj tých ľudí, čo už sa ani neozvalo. Pomocou určite bolo aj vybavenie alebo oblečenie zadarmo, prípadne za lepšie ceny od rôznych firiem. To mi ušetrilo časť rozpočtu, ktorý sa dal využiť inak.

Chce to zrejme poriadnu dávku odhodlania na tri roky opustiť všetko známe. Čo Ťa na Slovensku držalo najviac?

Na Slovensku som mal najradšej ľudí, ktorých som poznal a trávil s nimi čas.

Precestoval si 67 000 kilometrov. Ako sa dá na tak náročnú trasu pripraviť?

Pripraviť sa na 100% nedá, lebo každý deň sa udeje niečo nové a nečakané, ale dá sa na jazdenie na bicykli pripraviť aspoň fyzicky. Najazdil som za 3 roky pred cestou 60-tisíc kilometrov po Európe a na Slovensku. Mentálne sa dá pripraviť tiež, že človek žije plánovanou cestou a informuje sa o jednotlivých miestach a podľa toho robí približný plán.

Navštívil si takmer každý kontinent a celkom 57 krajín. Kde sa Ti páčilo najviac? A kam by si sa už radšej nevracal?

Top 5 bez presného poradia Austrália, Turecko, Nový Zéland, Kanada západ, Čína.

Top 5 najhorších Turkmenistan, Peru, Jáva (nie Indonézia), Guatemala, Panama.

Za tri roky si toho musel prežiť neúrekom. Je niektorý zážitok najsilnejší? Taký, na ktorý určite do smrti nezabudneš?

Určite najsilnejší nie je, je toho veľa, ale veľmi silný negatívny bola nehoda v Iráne, kde som sa rozhodoval, či bicyklovať s 1 nohou ďalej (druhá bola silno narazená a pár mesiacov nepoužiteľná), ale pozitívny silný zážitok bol určite, keď človek po dlhej dobe vidí blízkych ľudí po dlhom odlúčení a raz mi úplne cudzí ľudia ponúkli strechu nad hlavou, posteľ a pohostenie bez toho, aby ma poznali, a to bolo večer. Toto je na cestách úžasná vec.

Ocitol si sa aj v nejakej nebezpečnej situácii?

Mal som Dengue chrípku, dve nehody a v nebezpečenstve som na ceste každý deň v krajinách, kde nerešpektujú cyklistov a život, a to sú napríklad Guatemala, Poľsko, Panama, Peru, Turkmenistan, Čína, Laos, India, Nepál a iné. Slovensko patrí žiaľ medzi tieto krajiny tiež, na čom by ľudia u nás mali popracovať.

S akými názormi na cestu okolo sveta na bicykli si sa stretával?

Na začiatku mi samozrejme nikto neveril. Skôr to brali ako zlý vtip, lebo na Slovensku nie je veľa ľudí s otvorenou mysľou. Pár ľudí ma ale aj pozná a vedeli, že to myslím vážne a som za to vďačný, lebo všetko je dôležité vedieť rozobrať a prediskutovať.

Cesta okolo sveta zrejme stojí nemálo finančných prostriedkov. Alebo si svoj život riešil „lowcostovo“?

Samozrejme, stráviť viac ako 3 roky na cestách na bicykli s množstvom technických problémov nie je lacný špás. Napríklad aj vďaka nie vždy kvalitným kolesám a nehodám som musel kúpiť 18 kolies, teda 9 párov a s iným vybavením to nie je inak. Snažil som sa to riešiť lacno, ale zároveň aj tak, aby som si cestu užil, a aj pocestoval. Po Ázii som mal rozpočet na deň s jedlom a ubytovaním pod 10 Euro, v čom ale neboli letenky a bankové poplatky, víza a poistky. Celkovo som skončil bez týchto vecí na priemere okolo 20 €, ale posledné 3-4 mesiace v Európe to šlo hore, lebo som začal postupne pracovať a pripravovať veci okolo návratu.

Prišiel moment, keď si si povedal, že sa na to vykašleš a ideš domov? Čo Ťa hnalo vpred?

V Iráne bola taká myšlienka, ale nedávalo zmysel sa vracať. Išiel som sa zregenerovať na Srí Lanku a odtiaľ som odletel na Zéland.

Po vyše troch rokoch si sa na bicykli vrátil na Slovensko. Čo ti tu najviac chýbalo?

Ľudia z môjho okolia.

Zrejme si teraz chceš od cestovania trošku oddýchnuť. Alebo plánuješ ďalšiu dobrodružnú cestu?

Idem si v novembri oddýchnuť do Thajska na mesiac a teraz ma čaká množstvo vybavovačiek a práce. Plánujem prezentácie a rád by som každého pozval na prezentácie v nasledujúcich mestách:

Praha – 22. október 2016
Prešov – 29. október 2016
Košice – 30. október 2016
Bratislava – 15. október 2016

Keby si mal zostaviť rebríček najkrajších krajín sveta (z tých, ktoré si navštívil), na ktoré miesto by si zaradil Slovensko?

Tak jedna vec je krása krajiny a druhá to, akí sú ľudia a ako fungujú služby. Pre mňa, ako cykloturistu, to je ešte aj v rámci možností a bezpečnosti na cestách. Tak, ako je to nielen moja skúsenosť, tak veľmi veľa cykloturistov radí Slovensko medzi najhoršie krajiny rozvinutej Európy, aj keď má veľmi krásnu prírodu, len tie služby sú na veľmi slabej úrovni. Pri kvalite jedla tiež nemožno jasať. Takže ak zoberiem viac parametrov hodnotenia, tak zo 67 krajín okolo 49.

Na záver si môžete pozrieť video z Karolovej cesty, ktoré urobil zhruba v polovici svojej trasy po 30 000 kilometroch.

[youtube zw1ZjYaSclI 720 410]

Ak hľadáte viac informácií o Karolovi a jeho ceste okolo sveta, navštívte jeho webovú stránku worldbiketravel.sk. Sledovať tento projekt môžete aj na Facebooku. 

interez.sk (Lukáš M.), foto: worldbiketravel.sk (Karol Voltemár)