Klimatické zmeny, ekologické katastrofy, neudržateľné míňanie prírodných zdrojov, extrémne znečisťovanie planéty. Aj to je bilancia roku 2017, ktorý ako každý predchádzajúci je znovu o niečo alarmujúcejší. O negatívnom vplyve človeka na našu planétu vieme už roky, o niektorých témach dokonca desaťročia. A čo sme s tým urobili? Prakticky nič. Pozrite si niekoľko udalostí z tohto roku, ktoré vás presvedčia, že ľudstvo vedie svet ako ho poznáme,ý do záhuby.
Poľsko sa dusí v smogu
Hneď začiatok januára nás presvedčil, že extrémne znečistené ovzdušie sa netýka len čínskych či indických veľkomiest. Svetová zdravotnícka organizácia podľa svojich zistení uviedla, že až 33 z 50 najznečistenejších európskych miest nájdete v Poľsku. Medzi nimi aj Skała, kde bolo namerané väčšie znečistenie ovzdušia ako v notoricky známom Pekingu. Hodnoty až 20 násobne prevyšovali limity stanovené Európskou Úniou. Dôvodom, prečo sú poľské mestá tak znečistené je stále veľká závislosť na uhlí a jeho spaľovaní, ale aj nezáujem vlády či nedostatočná podpora zelených produktov.
Namiesto Amazonského pralesa diaľnica
Amazonský prales dostal v roku 2017 od ľudstva ďalší poriadny úder pod pás. Bolívijský národný park, ktorý je súčasťou najväčšieho dažďového pralesa na svete, totiž podľa schváleného projektu naruší kontroverzná diaľnica. 305 kilometrov dlhá diaľnica naruší časť Amazonského pralesu približne vo veľkosti Jamajky (teda 10 000 km²). Projekt bol schválený potom, ako bolívijský prezident Evo Morales zrušil národnému parku štatút nedotknuteľného územia z roku 2011. Aktivisti sa obávajú najmä toho, že nová diaľnica otvorí cestu priamo do srdca Amazonského pralesu, čo povedie k rozvoju ťažby ropy, zemného plynu, odlesňovaniu a k ilegálnemu pestovaniu koky. A zo skúsenosti vieme, že majú pravdu.
USA odstupuje od klimatickej dohody
USA. Svetová veľmoc, ktorá má finančné prostriedky a technologické zázemie na to, aby žila zeleným životom. Namiesto toho úradujúci prezident Donald Trump vyhlásil odstúpenie od klimatickej dohody, ktorú prijal jeho predchodca Barack Obama. Donald Trump sa vyjadril, že odmieta dohodu, ktorá je pre Američanov neúnosne drahá a trestá USA. Zabudol však asi na to, že jeho krajina je druhým najväčším producentom skleníkových plynov na celej planéte.
Začiatok konca Benátok
Rok 2017 bol aj začiatkom konca svetoznámych Benátok. Objavila sa totiž štúdia, ktorá odporúča navštíviť mesto čím skôr, pretože do roku 2100 s veľkou pravdepodobnosťou skončí pod vodou. Benátky, ale i iné pobrežné mestá Talianska majú s dvíhajúcou sa hladinou svetového oceánu nemalé problémy. Štúdie klimatických zmien predpovedali, že do roku 2100 sa hladina zdvihne až o neuveriteľných 140 cm, čo by znamenalo, že Benátky viac existovať nebudú. A s nimi aj ďalšie pobrežné oblasti, kde v súčasnosti žije až 75% obyvateľov Talianska.
Záplavy, ktoré zabili viac ako 1300 ľudí
Aký je hlavný dôsledok klimatických zmien, ktoré sa priamo dotýkajú človeka? Extrémnejšie a častejšie prírodné katastrofy spôsobené výkyvmi počasia. Napríklad ako záplavy, ktoré v roku 2017 pripravili v Južnej Ázii o život viac ako 1300 ľudí a priamo zasiahli do životov 41 miliónov ľudí žijúcich v tomto regióne. Záplavy zabíjali v Bangladéši, Indii, Nepále a Pakistane od júla do septembra, teda obdobia, kedy sú tu žijúci ľudia na obrovské množstvo vody zvyknutí. Letný monzún spôsobuje ťažkosti každoročne, no tentokrát bola sila prírody skutočne hrozivá.
Plasty v najhlbšom mieste oceánu
Šokujúca štúdia vedcov z univerzity v New Castlu odhalila, že na svete už pravdepodobne niet miesta, ktoré by nebolo kontaminované ľudským plastovým odpadom. Pozreli sa totiž na najhlbšie miesta vo svetovom oceáne a to čo zistili, nie je vôbec pozitívne. Aj v najhlbších miestach planéty, ako napríklad v takmer 11 km hlbokej Mariánskej priekope totiž narazili na živočíchy, ktorých žalúdky obsahovali stopy plastov. Celkovo vedci otestovali 90 rôznych kôrovcov z najhlbších priekop svetového oceánu ako Mariánska priekopa, Izu Bonin a priekopy neďaleko Japonska, Čile-Peru, Nových Hebridov či Nového Zélandu. V najhlbšom mieste planéty, na dne Mariánskej priekopy obsahoval stopové kúsky plastov každý testovaný živočích.
Fotografia s desivým príbehom
S vyššie uvedeným súvisí aj tento odstavec. Medzi finalistami fotografickej súťaže Wildlife Photographer Of The Year 2017 sa totiž objavila aj fotografia Justina Hofmana, ktorý o svojom snímku hovorí nasledovné: „Najradšej by som bol, keby táto fotografia neexistovala, no teraz chcem, aby ju videli všetci…“. Na finálnej fotografii môžete vidieť morského koníka držiaceho svojím chvostom vatovú tyčinku a teda plastový odpad, ktorý v oceáne nemá čo robiť. „Táto fotografia slúži ako alegória pre súčasný a budúci stav našich oceánov. Akú budúcnosť vytvárame?“ pýta sa autor fotografie.
Prírodné zdroje vyčerpané na začiatku augusta
Earth overshoot day, teda deň, kedy ľudstvo vyčerpá prírodné zdroje, ktoré Zem vyprodukuje za jeden rok prichádza každoročne o niečo skôr. V roku 2017 sa osudným stal 2. august a ľudstvo tak minulo prírodné zdroje určené na jeden rok za 214 dní. Od tohto dňa žijeme na Zemi neudržateľným spôsobom a vyčerpali sme všetky zdroje, ktoré planéta dokáže počas jedného roka vyprodukovať. Za vyčerpaním zdrojov stoja podľa Global Footprint Network tri dôvody, a to odlesňovanie, nadmerný rybolov a vypúšťanie emisií.
Nový gigantický „ostrov“ tvorený plastovým odpadom
V 80. rokoch 20. storočia objavili vedci v severnej časti Tichého oceánu obrovský „ostrov“ plastového odpadu. V roku 2017 našli ďalší, tentokrát v južnej časti oceánu medzi čilským pobrežím a Veľkonočným ostrovom. Plastový odpad plávajúci na a tesne pod hladinou oceánu je podľa odhadov 20-krát väčší ako Slovenská republika.
Odtrhnutie jedného z najväčších ľadovcov za 30 rokov
V júli 2017 sa svet dozvedel správu o odtrhnutí gigantického kusu antarktického ľadovca. Kus ľadu, ktorý je 7-krát väčší ako Berlín (cca 6000 km²) patrí medzi najväčšie, ktoré sa od Antarktídy odtrhli za posledné tri desaťročia. Podľa odborníkov sa obrovská ľadová kryha roztopí pravdepodobne za 2 – 3 roky a pre ľudstvo nepredstavuje priame riziko. Napriek tomu je jasným dôkazom, že sa naša planéta mení.
Fotografie zvierat, ktoré na zmeny nie sú pripravené
Troy Moth, Kerstin Langenberger, Paul Nicklen či Patty Waymire. To sú traja z obrovského množstva fotografov, ktorým sa v roku 2017 podarilo zachytiť krehký život zvierat na našej planéte v tomto „modernom svete“. Ich fotografie vyvolali ohlasy a emócie po celom svete, no nezmenili ho. Na zmenu si budeme musieť zrejme ešte počkať. Snáď nebude neskoro.
For tourists and wildlife photographers, the main reason to come to Svalbard is to see polar bears. And yes, usually we…
Posted by Kerstin Langenberger Photography on Donnerstag, 20. August 2015
Boj o európsky prales
V Poľsku sa tento článok začal a v Poľsku aj skončí. Na začiatku sme si pripomenuli, že problém extrémne znečisteného ovzdušia už nie je len problémom ázijských veľkomiest. Na záver si pripomeňme, že boj za záchranu pralesov nie je len otázkou Južnej Ameriky a Afriky, ale v roku 2017 bol aj otázkou Európy. Konkrétne Poľska, ktoré sa rozhodlo ťažiť drevo v Bielovežskom národnom parku, ktorý je posledným kúskom európskeho nížinného pralesu. Vlna protestov a naliehanie Európskej únie na Poľskú vládu, ktorá ťažbu povolila, boli nakoniec úspešné. Náš severný sused ťažbu zastavil, no táto udalosť je dôkazom neudržateľného spôsobu života, ktorý na Zemi vedieme.
Nahlásiť chybu v článku