Zažívame posledné dni roku 2016, ktorý nám priniesol viaceré vedecké objavy. A podobne by na tom mal byť aj rok nasledujúci. Čo vedci z celého sveta očakávajú a aké udalosti vo vede budú v roku 2017 na spadnutie? Prečítajte si náš článok, ktorý predpovedá ako bude vyzerať rok 2017 vo vede.

Rozbúrená klíma

Stále sa nevie, akú politiku zaujme voči klimatickým zmenám novozvolený americký prezident Donald J. Trump. Jeho predvolebné vyhlásenia totiž zaujali negatívny postoj voči opatreniam na zastavenie globálneho otepľovania. V prípade, ak by si zachoval svoj postoj, potom by pravdepodobne Čína prebrala vedenie v snahe zmierňovania dopadov klimatických zmien. Vedci predpokladajú, že Čína začne v rámci svojich programov zmierňovať vypúšťanie skleníkových plynov, a tiež realizovať „zelené“ programy v snahe zlepšiť situáciu životného prostredia. Čína k tomuto kroku musí pristúpiť či chce alebo nie, keďže jej veľkomestá sú stále častejšie ponorené v smogu a aj samotní obyvatelia Číny volajú po ekologickejšej Číne.

Politika a veda

20. januára sa ukáže smerovanie politiky Donalda Trumpa, keďže vtedy bude inaugurovaný do funkcie prezidenta USA. Od toho závisí aj v akej intenzite sa budú realizovať programy v rámci NASA alebo tiež, či sa obmedzí alebo naopak plne uvoľní výskum ľudských embryonálnych kmeňových buniek. V marci by sa malo začať rokovať o odchode Británie z EÚ, čo môže tiež negatívne ovplyvniť najmä spoločné vedecké výskumy. A následne, v jarných mesiacoch prebehne voľba prezidenta vo Francúzsku a tiež voľby v Nemecku. Výsledky týchto volieb budú mať takisto vplyv aj na realizovanie vedeckých výskumov.

Vesmír

Čínska lunárna misia Chang’e-3 by mala doniesť vzorky hornín z Mesiaca. V prípade, že misia bude úspešná, tak na Zem prinesie približne dve kilogramy mesačného materiálu. To by malo vedcom poskytnúť dostatok študijného materiálu na analýzu zloženia Mesiaca. Potom v septembri, dosiahne 20 ročná sonda Cassini nový miľník. Vojde do atmosféry Saturnu, resp. k jeho prstencov a bude tak vedcom posielať informácie o tejto nie veľmi preskúmanej planéte.

Svet vo vnútri nás

Očakávajú sa štúdie, ktoré sa budú zameriavať na komplexné posúdenie vírusov, baktérií či iných mikroogranizmov v tele a ako vplývajú a ovplyvňujú ľudské gény. Výsledky týchto štúdií by mali priniesť odpovede na to, ako prirodzená ľudská mikroflóra vplýva na predčasné pôrody, zápaly, no aj ako ovplyvňuje civilizačné ochorenia ako je cukrovka II. typu.

Súťaž génov

Americký súd by mal rozhodnúť o patentovom spore medzi univerzitou Berkeley a Massachusettským inštitútom o používaní upravených génov. V Británií by sa zase malo rozhodnúť o kontroverznom asistovanej reprodukcií, pri ktorej sa miešajú gény z troch ľudí. Cieľom takejto genetickej úpravy je zabrániť dedičným chorobám.

 Kvantový rok

Fyzici dúfajú, že rok 2017 bude rokom kvantových počítačov. Tie budú prevádzať rýchlejšie výpočty, a tak budú uľahčovať vedecké analýzy. Google, D-Wawe, Microsoft intenzívne pracujú na vývoji kvantových počítačov, ktoré fungujú na odlišných princípoch ako počítače v súčasnosti. Vedci dúfajú, že prvé úspechy v tomto odvetví zažijú práve v nasledujúcom roku.

Svetlo v tme

Vedci v roku 2017 chcú realizovať projekt, ktorým sa chystajú vyfotografovať čierne diery, pomocou deviatich rádioteleskopov. Ak bude projekt úspešný, fyzici by mali získať mnohé nové informácie. Medzitým európske vesmírne observatóriá by mali vykonávať pokročilé výskumy a merania gravitačných vĺn a odhaliť opäť niečo viac o tomto málo preskúmanom jave.

Úžasné materiály

Rok 2017 by mal byť rokom solárnych panelov. Predpokladá sa, že budú lacnejšie, tenšie a efektívnejšie. Dôležité je tiež, že sa bude znižovať uhlíková stopa pri ich výrobe, a tiež sa použijú menej toxické a stabilnejšie materiály. V Európe by sa mal tiež dokončiť super atómový skener v hodnote 1,2 miliardy eur, ktorý dokáže odsledovať všetky chemické či biologické procesy na atomárnej úrovni.

Naša planéta

More pri Antarktíde bude oslobodené od komerčného lovu rýb a ťažby nerastných surovín. Avšak najväčší ľadovec na Antarktíde zažije najväčší úbytok ľadu od jeho objavenia v 19. storočí. Naopak v teplých vodách sa predpokladá masívny úhyn koralov.

T-bunky

T-bunky by mali prísť na trh. Tieto telu vlastné biele krvinky by mali pomôcť v boji proti viacerým druhom rakoviny. Otázna je etická rovina, keďže produkcia týchto buniek je výsledkom genetického inžinierstva, no vedci predpokladajú, že ich nasadenie bude v roku 2017 schválené a povolené pri liečbe leukémie.

Deviata planéta

Štúdia vonkajšej slnečnej sústavy ukazuje hypotetickú možnosť existencie novej planéty, ktorá obehne okolo Slnka za dobu 20 tisíc rokov. Planéta by sa mala nachádzať Kuiperovom páse, v priestore ešte za bývalou planétou Pluto.

Pozri aj: 20 faktov zo sveta vedy, ktoré sme ešte v roku 2015 nepoznali

interez.sk (mmm), nature.com