Staroveký Egypt bol objektívne dlhé stáročia jednou z najpokrokovejších civilizácii sveta. Bohatá kultúra, umenie, architektúra, pohrebné metódy ale aj pokročilé medicínske postupy spôsobili, že z poznávania dávneho Egypta sa stal plnohodnotný vedecký odbor. No stále o tejto vyspelej civilizácii nevieme všetko a mnohé informácie o nej nás doslova šokujú. Prečítajte si tieto zaujímavé fakty o tejto fascinujúcej starobylej ríši z povodia Nílu. 

Zaujímavosti o starovekom Egypte

Kleopatra nebola Egypťanka

Kleopatra spolu s Tutanchamónom sa nám asi najviac spájajú so starým Egyptom a s jeho panovníkmi. Kleopatra sa síce narodila v Alexandrii, no pochádzala z rodu Ptolemaiovcov, ktorý pochádzal z Macedónska. V skutočnosti bola Kleopatra prvou z rodu Ptolemaios, ktorá hovorila egyptským jazykom.

Starí Egypťania vyhotovili prvú mierovú zmluvu

Viac ako 200 rokov bojovali Egypťania s Chetitmi o nadvládu nad územím dnešnej Sýrie. Po veľkej bitke pri Kadeši padlo mnoho bojovníkov, ako na strane Egypta, tak aj na strane Chetitov a nikto sa nemohol označiť za jasného víťaza. Oba národy ale začali čeliť hrozbám zo strany iných národov, a tak Ramzes II za Egypt a Ḫattušili III za Chetitov uzavreli spolu slávnu mierovú zmluvu. Táto zmluva ukončila konflikt medzi Egyptom a Chetitskou ríšou a navyše sa zaviazali pomáhať si navzájom pri inváziách tretích strán. Táto zmluva je pokladaná za jednu z najdôležitejších mierových zmlúv a jej kópiu môžete dokonca vidieť pred vchodom do rokovacej sály Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku.

Starí Egypťania milovali stolové hry

Po dlhom dni práce na poli, či pri iných činnostiach, sa často Egypťania zabávali hraním stolových hier. Najradšej hrali hry ako Mehen, Psy a šakaly, no najpopulárnejšou bola hazardná hra Senet. Tieto hry sú staré vyše 5 tisíc rokov a žiaľ ich pravidlá sa nezachovali. Archeológovia tak len predpokladajú na základe archeologických nálezov, ako sa asi hrali. Hry neboli populárne iba u obyčajných Egypťanov, ale veľkú záľubu k ním zachovávali aj faraóni, čomu nasvedčuje aj fakt, že herná doska Senetu bola pochovaná spolu s Tutanchamónom.

Egyptské ženy mali širokú škálu práv a slobôd

Egypt bol vyspelý aj v oblasti rovnoprávnosti medzi ženami a mužmi. Egyptské ženy mali finančnú aj právnu nezávislosť. Mohli predávať či kupovať nehnuteľnosti, slúžiť v porotách, či vstupovať do právnych vzťahov. Ani po stránke odmeny za prácu neboli diskriminované a ich mzda bola rovnaká ako u mužov. Narozdiel napríklad od gréckych žien, ktoré boli de facto vo vlastníctve muža, egyptské ženy mali právo rozviesť sa a opäť sa vydať. Dokonca egyptské páry uzatvárali manželské zmluvy, ktoré garantovali rozdelenie majetku v prípade rozvodu.

Robotníci bežne podnikali organizované štrajky

Aj keď Egypťania považovali faraóna za prevtelenie Boha, ak išlo o mzdu či lepšie pracovné podmienky, nebáli sa to dať najavo. Známym je príklad z 12. storočia pred našim letopočtom, kedy robotníci stavali kráľovské pohrebisko a neobdržali svoju obvyklú platbu. Usporiadali preto štrajk, ktorý je jeden z prvých zaznamenaných štrajkov v histórii. Robotníci vošli do pohrebného chrámu a odmietali z neho odísť, kým nebudú vypočuté ich požiadavky. Štrajk bol úspešný a robotníci nakoniec dostali platbu za prácu, akú požadovali.

Egyptskí faraóni boli často obézni

Egyptskí umelci faraónov často zobrazovali pompézne a vznešene, no v skutočnosť bola zvyčajne iná. Strava pozostávajúca z veľkého množstva piva, vína, chleba a medu, v kombinácii s minimálnou fyzickou aktivitou spôsobovala, že faraóni boli často tuční. Analýzy niektorých múmii faraónov ukázali, že mnohí panovníci mali nadváhu a niektorí mali dokonca aj cukrovku. V tomto kontexte je zaujímavá napríklad kráľovná Hatšepsut. Zatiaľ čo sarkofág ju líčil ako krásnu a vyšportovanú ženu so štíhlym telom, historici sa domnievajú, že v skutočnosti bola obézna a dokonca aj plešatá.

Pyramídy nestavali otroci

Život staviteľa pyramídy v starom Egypte rozhodne nebol najpríjemnejší. Analýza kostrových pozostatkov ukázala, že mnohí trpeli na artritídu a ďalšie choroby súvisiace s ťažkou prácou, no dôkazy naznačujú, že kráľovské hrobky – pyramídy nestavali otroci ale normálne zaplatení robotníci. Samozrejme, nie každý robotník bol rovný druhému. Niektorí boli vyučení remeselníci, iní zase boli niečo ako pomocné sily na stavbe, určení na ťažkú manuálnu prácu. Predstava, že pyramídy stavali otroci vznikla už za čias gréckeho historika Hérodota, no väčšina historikov jeho názor zamieta ako mýtus. Aby sme v tom mali jasno. Starí Egypťania sa rozhodne nevyhýbali tomu aby mali otrokov, tých však využívali najmä pri práci na poli, či ako domáce služobníctvo.

Tutanchamóna možno zabil hroch

Aj keď sa toho vie veľmi málo o detstve Tutanchamóna, niektorí historici tvrdia, že vedia ako zomrel. Röntgenové snímky ukazujú, že telo Tutanchamóna bolo konzervované bez jeho srdca a hrudnej steny. To je ale veľmi drastický odklon od tradičnej formy egyptského pochovávania. Niektorí egyptológovia preto tvrdia, že Tutanchamóna mohol zabiť hroch. Dôkazy totiž naznačujú, že Egypťania často poľovali na rôzne zvieratá a brali to ako formu športu. Nástenné maľby pri Tutanchamónovej hrobke ho tiež zobrazujú, ako hádže kopiju. To preto niektorým historikom naznačuje, že lov, na ktorom sa Tutanchamón zúčastnil, sa nemusel vyvinúť podľa predstáv a jeho smrť bola spôsobená práve nepodareným lovom.

Lekári boli vysoko špecializovaní

Lekári v histórií a nemusíme dokonca zachádzať až tak ďaleko do minulosti, neboli zvyčajne špecializovaní, ale liečili všetko, od bolestí brucha, cez zlomeniny až po pokazené zuby. Avšak už v starovekom Egypte pochopili, že ak sa chce dosiahnuť čo najlepší liečebný výsledok, lekári by sa mali špecializovať na konkrétne oblasti tela. Už grécky historik Hérodotos sa vyjadril obdivne k egyptskej medicíne: „Každý lekár lieči iba jeden problém, nie viac. Niektorí liečia oči, iní zuby, ďalší zase problémy s bruchom.“ Títo špecialisti dostávali aj vlastné pomenovanie, zubári sa nazývali jednoducho „lekári zuba“ zatiaľ čo proktológovia boli označovaní ako „pastieri konečníka“.

Egypťania mali mnohé zvieratá ako domácich miláčikov

Egypťania videli zvieratá ako stelesnenie božstiev a boli jednou z prvých civilizácií, ktoré mali domáce zvieratá. Známa je obľuba mačiek, ktoré mali radi aj vďaka tomu, že im chránili plné sýpky obilia pred hlodavcami, no uctievali vo veľkom aj jastraby, psy, levy či paviány. Mnohé zvieratá mali v domácnostiach osobitné postavenie a miesto a boli po smrti mumifikované. Známe bolo tiež trénovanie zvierat. Egyptskí „policajti“ už v tej dobe používali psy, no takisto používali aj vycvičené opice na udržiavanie poriadku.

Aj muži nosili make-up

Skrášľovanie bolo už aj v starom Egypte veľkou témou. Rovnako ako ženy, tak aj muži radi nosili rôzne zaujímavé kúsky oblečenia a nanášali si hrubé vrstvy make-upu. Táto kozmetika bola vyrábaná rozomletím rôznych rúd ako malachit alebo galenit, z ktorých potom vytvárali make-up. Na jeho nanášanie tiež existovali rôzne pomôcky vyrobené z dreva, kostí či dokonca slonoviny. Ženy si bežne farbili tvár červenou farbou, či pomocou heny si farbili nechty ale aj ruky. Obidve pohlavia mali v obľube parfémy, zvyčajne vyrobené z oleja, myrhy a škorice. Egypťania verili, že ich make-up má magickú liečivú moc, čo podľa niektorých historikov môže byť čiastočne aj pravda. Výskum ukázal, že napríklad kozmetika na báze olova pomáhala odvrátiť očné infekcie, na ktoré mnohí Egypťania trpeli.

Pozri aj: Keď uvidíte tieto mapy, už nikdy sa nebudete pozerať na Slovensko tak, ako predtým

interez.sk (mmm), history.com