Rozhodnutie úplne vysadiť alkohol išlo ruka v ruke s vedomou zmenou životného štýlu. Každý čas strávený pod vplyvom pre mňa akosi začal strácať význam. Druhý dôvod je o niečo jasnejší – čím ďalej tým viac mi v mozgu zostávali informácie z kníh, podcastov a prednášok hovoriacich o vplyve alkoholu na psychiku, impulzívnosť, spánok, exekutívne schopnosti, či na celkový výkon mozgu a pamäť.

A teda, moje rozhodnutie predchádzalo procesu, na ktorý som sa pripravovala aspoň dva roky – odkedy si aktívne dopĺňam znalosti o vplyve dopamínu, o substanciách ako depresívach, či o systémoch odmeňovania.

Alkohol  a „generovanie stresu“

Spomedzi omamných látok je alkohol neslávne známy ako látka, ktorá zhoršuje prejavy depresie.

Doktor Yapko počas prednášky o depresii spomína nedávnu, avšak významnú teóriu „generovania stresu“. Vo veľmi zjednodušenom význame ide o stav, pri ktorom si jedinec s depresiou sám vyvoláva život plný stresu a svoj stav si tak ešte zhoršuje.

„Nikto takéto čosi nerobí zámerne,“ vysvetľuje renomovaný expert. „Avšak vo veľkom to vypovedá o kvalite ich rozhodovacích stratégií.“

Názor doktora Yapka nespomínam bez kontextu, pretože práve alkohol je hádam prvé, čo spomína v súvislosti so zlou rozhodovacou stratégiou.

„Ak trpíte depresiou alebo máte sklon k depresii, váš týždenný príjem alkoholu by mal byť presne nula. Alkohol je príšerná droga pre tých, ktorí majú náchylnosť k akejkoľvek depresívnej poruche. Negatívne pôsobí na rovnaké nervové dráhy, ako to robí depresia. Pokiaľ o sebe premýšľate ako o osobe náchylnej na depresívne poruchy, vzorec alkoholu musí byť vždy rovný nule.“

Zo suchého novembra sa stal december, už nepijem viac ako 100 dní

A hoci naše psychické zdravie siaha ďaleko za hranice depresie/šťastia, sama na svojom tele som dlhodobo vnímala negatívny vplyv, ktorý mal alkohol na moje telo, na mentálnu pohodu a duševnú rovnováhu. Podľa portálu TTHeaven, dlhodobá triezvosť zároveň zlepšuje fyzické zdravie, spánok, hladiny energie a znižuje riziko vzniku chronických zdravotných stavov.

Nakoľko si pozorne sledujem drobné zmeny, ktoré má na mňa moje prostredie, návyky a režim, všimla som si, že aj v drobných množstvách som bola po pití ráno vyčerpaná a cítila som nízku kvalitu spánku.

Spánok má pre mňa veľký význam a snažím sa pracovať na zvýšení jeho kvality, a teda, bolo to pre mňa významné. Najviac zreteľné bolo pre mňa však uvedomenie, že môj mozog dva až tri dni po pití jednoducho nefungoval na sto percent. To bol druhý ukazovateľ, ktorý som nemohla ignorovať.

Spomedzi menších, menej úderných následkov, som po pití cítila negatívny vplyv na moju celkovú náladu a rovnováhu, na schopnosť zvládať stres, rovnako ako na výkon či manažment času. O čosi horšia bola moja všeobecná motivácia každý deň sa zlepšovať, vstávať v rovnakom čase a starať sa o svoje zdravie.

Čoskoro moja sebareflexia prešla do bodu, kedy výhody nepitia prevýšili „pôžitok“ z opitosti. A tak som sa, na prelome októbra a novembra, nadobro rozhodla. Moje prvotné rozhodnutie bolo dodržať suchý november, ktorý som začala už na konci októbra.

Zo suchého novembra sa stal december. Nepila som ani na Vianoce, ani na Silvestra, a tento trend pokračoval aj počas celého januára. A dnes, po viac ako 100 dňoch od posledného pohárika môžem s istotou povedať, že výsledok nevinného experimentu ma naozaj šokoval.

Najväčšie zmeny som cítila hneď, mesiacmi sa prehlbovali