Vynálezcovia, ktorí vynašli tie najpoužívanejšie a najlepšie pomôcky či nástroje, sú často veľmi známi. Okrem peknej finančnej odmeny získajú aj slávu a uznanie od celého sveta. Existujú však aj takí nešťastlivci, ktorí vynašli niečo, či už z nevyhnutnosti alebo z dobrého nápadu a na ich meno sa buď zabudlo, alebo nikto nikdy o nich nevedel. Tu je 10 z nich.

Zápalky

Vedeli by ste si predstaviť život bez zápaliek? Mnohí majú síce veľmi radi zapaľovač, no zápalky si u nás našli naozaj čestné miesto. John Walker vynašiel zápalky, ktoré používame dodnes, no odmietol si tento vynález patentovať, aby bol voľne dostupný pre úplne každého.

John Walker založil malý podnik ako chemik a lekár v roku 1818 v Stocktone. Walter chcel vymyslieť niečo, vďaka čomu budeme môcť oheň používať vo svoj prospech. Začal preto experimentovať s chemickými kombináciami. Pri jednej príležitosti vďaka náhodnej kombinácií zapálil oheň. Čoskoro si uvedomil svoj nový praktický vynález, ktorý by mohol pomôcť celému svetu. Napriek tomu, že mu Michael Faraday či iní radili, aby si vynález patentoval, nespravil tak.

Karaoke prístroj

Vynálezca tohto prístroja Daisuke Inoue nepatentoval svoj vynález, kvôli čomu nezískal žiadne peniaze z miliónov karaokových predstavení, na ktorých boli použité. V roku 2004 však získal Nobelovú cenu za mier.

Daisuke Inoue sa narodil 10. mája 1940. Bol japonským obchodníkom, ktorý hrával na bicie už počas strednej školy. Keď zistil, že mu to príliš dobre nejde, začal riadiť svoju vlastnú kapelu. Kapela poskytovala hudbu v kluboch, kde chceli ísť ľudia na pódium a spievať. Vďaka tomuto napadla Daisuke myšlienka na karaoke prístroj, ktorý bude púšťať len „čistú“ hudbu bez slov. Realizácia tejto myšlienky mala veľký ohlas a v roku 1971 prenajal tento výrobok do 11 barov v Kobe. Nezískal však vôbec žiadny zisk.

World Wide Web

Tim Berners-Lee, vynálezca World Wide Web, známeho aj pod skratkou www, si svoj vynález nepatentoval, aby ho mohol používať úplne každý. Po tom, čo pracoval v inštitúte CERN v 80. rokoch minulého storočia, riadil Tim oddelenie spoločnosti Image Computer Systems. V roku 1989 sa znovu vrátil do CERN-u. V marci toho istého roku videl príležitosť prepojiť myšlienku hypertextu s internetom a systémom názvov domén. Takto vznikol World Wide Web. V roku 1994 založil W3C – World Wide Web Consortium a svoju myšlienku voľne sprístupnil bez patentov úplne každému.

Spinner

Trochu inak to bolo s vynálezom Spinneru. Catherine Hettinger, ktorá ho vynašla, si nemohla nárokovať na finančnú odmenu vo výške 400 000 €, pretože jej patent skončil v roku 2005.

Catherine je chemická inžinierka, ktorá vynašla spinner už v 80. rokoch minulého storočia. Bol to spôsob, ako rozptýliť deti a podporovať mier po návšteve Izraela. Od tejto doby bola hračka prijatá a mala dokonca terapeutický účinok na deti. Všetci určite vieme, že spinner sa v posledných mesiacoch stal veľmi obľúbeným, no Catherine z toho nemôže mať žiadne financie, pretože jej patent vypršal už v roku 2005.

Trojbodové bezpečnostné pásy

Viete komu môžete ďakovať pri najbližšej ceste autom? Vynálezcovi s menom Nils Bohlin, ktorý spolu so značkou Volvo predstavil trojbodové bezpečnostné pásy, ktoré sa používajú dodnes. Bolo to v roku 1959. Bezpečnostný pás, ktorý má tvar písmena Y počas zrážky pracuje tak, že rozširuje energiu pohybujúceho sa tela cez hrudník, panvu a ramená, čím znižuje zranenia. Prvý automobil, ktorý bol vybavený týmito pásmi bolo Volvo PV 544. Po jeho vývoji spoločnosť vytvorila dizajnový patent otvorený v záujme bezpečnosti. Bolo to dostupné pre všetkých výrobcov automobilov.

Microsoft Solitaire

Wes Cherry, vývojár spoločnosti Microsoft, nedostal žiadne licenčné poplatky napriek tomu, že jeho hra Solitaire je jednou z najpopulárnejších a najpoužívanejších aplikácií všetkých čias. Microsoft Solitaire bola vyvinutá v roku 1989. Je založená na kartovej hre rovnakého mena. Od roku 1990 Windows dával Solitaire ako súčasť počítačov.

Očkovacia látka proti obrne

Po objavení a vývoji vakcíny proti detskej obrne sa Jonas Salk rozhodol nepatentovať svoj vynález, pretože veril, že verejné zdravie by malo byť morálnym záväzkom. Ak by však bola očkovacia látka patentovaná, spoločnosť Salk mohla získať približne 7 miliárd dolárov.

Počas práce na Národnej nadácií pre detskú obrnu s cieľom určiť počet typov vírusov detskej obrny v roku 1948, spoločnosť Salk videla príležitosť rozšíriť vývoj vakcíny. Počas nasledujúcich siedmich rokov pracovali na vývoji vakcíny a do roku 1955 sa vykonali úspešné testy, na ktorých sa zúčastnilo viac ako 1,8 milióna detí. Keď bol v roku 1955 objav zverejnený, niekoľko krajín začalo plánovať kampane na očkovanie. Salk nikdy nepatentoval svoj objav.

Tetris

Alexy Pajitnov, tvorca Tetrisu, nedostal žiadnu finančnú odmenu za svoju hru až do roku 1996, pretože práva vlastnil jeho zamestnávateľ, Sovietska vláda.

Alexy Pajitnov je ruský dizajnér videohier a počítačový inžinier, ktorý bol fanúšikom hádaniek. V roku 1984, keď pracoval pre výpočtové stredisko Dorodnitsyn v Sovietskej akadémii vied, centrume výskumu a vývoja založeného sovietskou vládou, vyvinul Tetris spolu s Dmitrijom Pavlovským a Vadimom Gerasimovom. Keďže bola hra licencovaná a riadená sovietskou vládou, Pajitnov nedostal žiadne peniaze. V roku 1991 sa presťahoval do Spojených štátov a v roku 1996 založil spoločnosť The Tetris Company.

Magnetický pásik na kreditných kartách

Rob Klein vynašiel magnetický pásik na kreditných kartách v roku 1968 a hoci si patentoval tento nápad, nikdy z neho nevyťažil veľa peňazí. V roku 1964 bol Ron Klein vymenovaný za riaditeľa inžinierstva spoločnosti Ultronics System Corp, ktorý neskôr získal spoločnosť GT&T Financial Data Services. Spoločnosť mala veľký počet klientov s maloobchodnými podnikmi. Každý mesiac im spoločnosti poskytujúce kreditné karty poskytli zoznam tisícok čísel s účtami, ktoré predstavovali úverové riziko. Zakaždým keď zákazník platil kreditnou kartou, musel predávajúci prejsť celým zoznamom, aby zistil, či je v ňom číslo kreditnej karty. Všetko bolo veľmi komplikované, náročné a zdĺhavé. Kvôli zrýchleniu procesu mal Klein predstavu, že by mohol uložiť zoznam na pamäťovom zariadení pomocou klávesnice, cez ktorú mohol predajca zadať číslo kreditnej karty. Potom však dostal ešte lepší nápad. Na karte môže použiť kódované dierky, ktoré by predstavovali číslo. Posledný nápad bol však najlepší zo všetkých. Mohol použiť magnetický pásik, ktorý používal najnovšiu technológiu. Túto myšlienku tak nasadil aj výrobcom kreditných kariet, vďaka ktorému vznikol systém kontroly.

„Smajlík“

Harvey Ball, tvorca smajlíka, nikdy nemal patent či autorské práva na jeho tvorbu a dostal zaň len 45 dolárov. Po druhej svetovej vojne začal svoju vlastnú reklamnú činnosť s názvom Harvey Ball Advertising v roku 1959. Jeden z jeho klientov, spoločnosť Mutual Life Assurance Compamy vo Worcesteri, kúpila spoločnosť Mutual Company v Ohiu. Práve Ball bol najatý v roku 1963 ako nezávislý umelec na vyriešenie poklesu morálky zamestnancov. Za menej ako desať minút navrhol Ball smajlíka. Doslova stovky smajlíkov sa rozoslali zamestnancom a pomohli im usmievať sa v práci. Využitie smajlíkov sa stalo súčasťou priateľskej kampane spoločnosti. Stali sa tak populárne, že v roku 1971 bolo predaných viac ako 50 miliónov smajlíkov. Ball získal za svoju tvorbu iba 45 dolárov.

Pozri aj: Po troch mŕtviciach, s rozvinutým syfilisom a úplne nemý. Toto je posledná fotografia slávneho Vladimira Iľjiča Lenina

unbelievable-facts.com