Nie je žiadnym tajomstvom, že aj najväčší fanúšikovia občas svoje obľúbené filmy jednoducho nepochopia. Avšak základom dobrého filmu nie je vždy to, aby sme presne zachytili jeho myšlienku. Tá ma vždy plávať niekde vo vzduchu narozdiel od zážitku, ktorý nám film prináša. Určite ste to už niekde počuli, že dôležitý nie je cieľ, ale cesta. Nuž a to platí aj pri dobrých filmoch.

Pokiaľ má byť scenár napínavý a pútavý, musí neustále držať diváka v napätí. A ak to nepasuje do žánru filmu, tak by mal divák ostať aspoň v nevedomosti. Určite ste si všimli, že pokiaľ sledujete film a ste s ním nadmieru spokojní, vo väčšine prípadov, alebo skôr vo všetkých, máte neustále na jazyku nejakú otázku. To znamená, že stále vám niečo uniká, nikdy nepoznáte všetky okolnosti, ktoré môžu byť vypovedané až na konci, inak by ste sa začali nudiť. Ak vám povedia málo, budete naštvaní a budete sa cítiť oklamane, ak vám toho povedia veľa, budete mať pocit, že ste sledovali niečo, čo za to vlastne nestálo.

A o tom to presne je. Nemusíte poznať autorov zámer, nápad ani inšpiráciu. Dôležité je to, čo vám sprostredkoval a najmä spôsob, akým vám je príbeh podaný. Majstrami rozprávania sú režiséri ako Christopher Nolan, David Lynch či Quentin Tarantino, no réžia nie je všetko. Kvalitný scenár zohráva tiež veľkú úlohu, no práca so scénou idú s písaným slovom ruka v ruke. A v prípade týchto zmienených režisérov väčšina z nich spolupracuje na scenároch k svojim filmom. Dosť bolo slov, poďme sa vrhnúť na náš zoznam filmov, ktoré sa nám snažia čosi povedať, no celú pravdu sa asi nedozvieme nikdy.

Moon (2009)

Moon, ktorého názov sa nedočkal tuzemského prekladu, je príbehom astronauta. Ten trávi svoje posledné dni na Mesiaci pred návratom na Zem, to však ešte netuší, že veci sa majú skomplikovať. Povrchná myšlienka filmu je vcelku priamočiara a jednoduchá, no film má veľmi významný filozofický podtón, ktorý buduje veľké napätie a je zahalený rúškom tajomstva. Táto snímka vás naozaj prinúti uvažovať.

Predestination (2014)

Neveľmi starý film, známy u nás pod názvom Paradox Času, si získal mnoho divákov, ktorí docenili tento film najmä v zahraničí. Bol natočený podľa poviedky a rozpráva príbeh, ktorý pojednáva o cestovaní v čase, avšak je poňatý viac inak, než je zvykom či už v danom žánri, alebo vo všeobecnosti. V hlavnej úlohe exceluje Ethan Hawke ako „časový agent“. Úvodná scéna je v skutku paradoxným štartom do nie tak zmätočného deja, ako by ste čakali. Môže sa javiť jednoducho, ale to len v prípade, že sústredíte všetku pozornosť na každý jeden záber.

Enemy (2013)

Enemy, teda jednoducho Nepriateľ, je jeden z tých filmov, ktoré vás bez menších problémov rozhodia a nechajú vás len tak hľadieť a postupne si spájať skutočnosti. Je to jednoznačne snímka, ktorá si vyžaduje dve až tri pozretia na zachytenie jeho posolstva. Globálne hovoríme o filme, ktorý je podnetom pre dlhé diskusie o identite, podvedomí a totalitarizme.

Synecdoche, New York (2008)

Synekdocha, New York je geniálnym dielom, ktorého réžia sa ujal veľmi významný oscarový scenárista Charlie Kaufman, ktorý je autorom predlohy. Aj napriek svojej úspešnosti neposkytuje rozhovory, odmieta sa fotografovať a nie je ani veľkým fanúšikom osobných stretnutí. Tento film, ktorý bol zároveň jeho režijným debutom, je veľmi ťažko sledovať, avšak tentoraz nehovoríme o náročnosti chápania. Je to dielo hodné obdivu, citu a uchovania. Óda na všetko čo môže umelec milovať, no zároveň aj tragédia, ktorá ukazuje úpadok ambícií a temnú hĺbku nejasností a depresie v hlave kreatívneho tvorcu.

Eraserhead (1977)

Debut filmového génia, Davida Lyncha, ktorý okrem toho, že sa podieľal na tejto snímke ako režisér, napísal aj scenár a skomponoval soundtrack, teda ide o veľmi osobité (čiernobiele) dielo, jedného čudného milovníka pohyblivých obrázkov. Film bol pridaný do Národného filmového archívu v roku 2004 kongresovej knižnice. Hlavný hrdina zažíva desivé vízie akejsi ženy spojené s halucináciami, ktoré sú plné sexistického podtónu. Príbeh je zasadený do dystopického mesta, v ktorom hrdina prežíva svoje zmätené, temné a Lynchovské dni.

Inception (2010)

Alebo Počiatok. U nás veľmi známy v hlavnej úlohe s DiCapriom, ktorý v tomto filme exceluje pod Nolanovou taktovkou. Ďalší film, ktorý je predmetom nekončiacich debát a patrí do jedného z najváženejších kúskov tohto storočia. Všetky možné teórie, ktoré so sebou prináša, sa stali naprieč rokmi súčasťou pop kultúry a práve vďaka Počiatku je konečne sci-fi tak skvelé a obľúbené, ako nebolo už roky.

Solaris (1972)

Strašidelný, no veľmi pokojný zároveň. Film, ktorý využíva sci-fi ku komplexným otázkam o ľudstve a jeho existencii. Autorom je asi najväčší nehollywoodsky režisér histórie, Andrej Tarkovskij. Solaris vás prinúti zamyslieť sa nad tým, čo neuvidíte na obrazovke. Pripravte sa, že počas toho, ako vám bude všemožnými spôsobmi hatiť myseľ a uvádzať vás do čoraz väčšieho zmätku, pohladí vás jemným dotykom na duši. Solaris vás v skratke rozruší, no upokojí zároveň.

Interstellar (2014)

Film pojednávajúci o mnohých teóriách, ktoré zatiaľ neboli dokázané. Zopár z nich je dokonca natoľko absurdných, že snáď ani nikdy nebudú dokázané, avšak to nie je problém tohto filmu. Interstellar nie je perfektný, ale nikdy sa na to ani nehral. Skrz geniálne spracovanie sci-fi žánru, cestovanie časopriestorom a červými dierami rozpráva veľmi emotívny príbeh o vzťahu otca a dcéry. Film si však vďaka svojej stopáži a náročnosti vyžaduje veľkú mieru trpezlivosti, no rozhodne stojí za to. Za jeho vznikom stojí už viackrát spomínaný Christopher Nolan a jeho brat Jonathan.

Upstream Color (2013)

Veľmi zvláštna snímka, za ktorej vznikom stojí jeden človek. A to doslova. Shane Carruth sa ujal réžie, scenáru, kamery, soundtracku a dokonca aj hlavnej úlohy. Hovoriť, že tento projekt mu dal zabrať, by bolo asi zbytočné. Aj napriek tomu, že nezožal veľký komerčný úspech, určite stojí za to, a to najmä preto, že kombinuje Lynchove surreálne prvky a techniku tiež veľmi významného režiséra Terrenca Malicka. Najlepšou vecou tohto skvostu je, že akonáhle si uvedomíte o čom je, ide skôr o romantický príbeh než o komplikované science fiction.

Donnie Darko (2001)

Donnie Darko je filmársky príklad dokonalého diela. Isteže sú aj lepšie filmy, no schéma, na ktorej je snímok postavený a jeho finálne spracovanie, sú absolútne jedinečné. Je veľmi zvláštne, že ani samotní tvorcovia nevedeli, čo chceli samotným filmom povedať. Po jeho premiére dokonca začali vznikať skupiny, ktoré si hovorili Darkológovia a zaoberali sa tým, čo by mohol film znamenať. Film sleduje osud chlapca menom Donnie, ktorého v hlavnej úlohe stvárnil mladý Jake Gyllenhaal. Je to rebel, ktorého mnohé činy a rozhodnutia sa ponášajú na Holdena zo svetoznámeho románu Kto chytá v žite. Ide o veľmi nezvyčajné dielo, čo potvrdzuje fakt, že sa stáva predmetom zmätočných a rozporuplných diskusií aj po viac ako 15 rokoch od jeho vydania.

Pozri aj:

thecinemaholic.com