Zvláštne spôsoby a návyky či podivné spoločenské správanie. To je spoločný menovateľ mnohých géniov a nadprirodzene inteligentných ľudí. Možno nejakého génia poznáte i osobne a pravdepodobne nám dáte za pravdu, že takýto človek je trošku „iný“ ako ostatní. A prečo je to vlastne tak?

Citlivosť na zvuky

Šťukanie perom, pospevovanie, či hlasné dýchanie. I takéto maličkosti géniom často prekážajú. Neschopnosť odfiltrovať vonkajšie zvuky je pre inteligentných ľudí častým problémom. Medzi nich v histórii patrili napríklad jeden zo zakladateľov moderného románu Marcel Proust či dokonca Charles Darwin. Vonkajšie zvuky totiž inteligentných ľudí rozptyľujú, nedokážu sa sústrediť. Citlivosť na zvuky môže prerásť dokonca až do neurologickej poruchy nazývanej Misophonia, čo je doslova nenávisť zvukov.

Úzkosť

Niekoľko štúdií potvrdilo zvláštne spojenie medzi mierou úzkosti a inteligenciou. Vedci si túto spojitosť vysvetľujú tým, že mozog inteligentného človeka prehodnocuje väčšie množstvo informácií a vplyvov a skúmajú ich z viacerých hľadísk. Práve táto aktivita podľa odborníkov následne zvyšuje stres a úzkosť v ich psychike. Zistili však i to, že takto vzniknutá úzkosť naopak podnecuje kreativitu. Dôvody týchto vzťahov však dodnes neobjasnili.

Nočné tvory

Existuje vedecká teória, ktorá tvrdí, že inteligentnejší ľudia vykazujú správanie a vlastnosti, ktoré sa odchyľujú od inštinktov, ktoré máme v sebe všetci zakorenené. Najviac sa to ukazuje pri sledovaní aktivity počas dňa. Inštinktívne je človek totiž denným tvorom, čo vyplýva z dlhodobej histórie človeka bez elektrickej energie a teda bez zdroja svetla počas noci. Inteligentní ľudia sú však oveľa aktívnejší v noci ako cez deň a to v oveľa väčšej miere ako ostatní.

Samotári

Človek je od prírody tvor spoločenský a u väčšiny ľudí platí, že miera socializácie úzko súvisí s životnou spokojnosťou. Čím viac sa teda stretávame s ľuďmi, tým viac sme spokojnejší. U najinteligentnejších ľudí na našej planéte je to však presne naopak. Čím viac sa géniovia stretávajú s nami „obyčajnými“ ľuďmi, tým sú menej spokojní.

Neboja sa zlyhania

Od bežného človeka sa génius odlišuje i pri tak bežnej veci akou je neúspech. Výskumy totiž dokázali, že inteligentnejší ľudia sa s neúspechom vedia vyrovnať veľmi rýchlo a oveľa jednoduchšie, ako „obyčajní“ ľudia. Inteligentní ľudia sa totiž vedia rovnako ako zo svojich úspechov poučiť i zo svojich chýb, kým „normálneho“ človeka prirodzene dopredu viac posunie jeho úspech ako neúspech.

Zvláštny humor

Ak sa smejete na zvláštnych vtipoch, baví vás čierny humor či nevhodné žarty, potom je možné, že patríte medzi inteligentnejšiu časť svetovej populácie. Podľa psychologického výskumu z Viedne totiž ľudia, ktorí obľubujú „nevhodný humor“, dosahujú oveľa vyššie IQ ako ostatní.

„Chorobná“ skromnosť

Mnoho géniov pochybuje o svojich schopnostiach, zručnostiach a výsledkoch a neradi počúvajú o sebe chválu. V anglických zdrojoch nájdete tento jav nazvaný ako imposter syndrome a najčastejšie sa vyskytuje práve u ľudí s nadpriemerne vysokým IQ. Oficiálne vysvetlenie tejto skutočnosti však zatiaľ známe nie je. Jednou z teórií je, že inteligentní ľudia nevidia svoju prácu a výsledky tak náročné ako ostatní a práve preto majú pocit, že by za ne nemali byť chválení.

Alkohol a užívanie drog

I keď príčina presne známa nie je, je dokázaná istá spojitosť medzi nadmerným užívaním návykových látok a to od alkoholu až po rôzne tvrdé drogy s vysokou inteligenciou. Jedna z hypotéz, ktorá sa venuje príčinám tohto javu je, že inteligentní ľudia sú sociálne uzavretejší a naopak otvorenejší novým ideám a skúsenostiam, ktoré sú ochotní vyskúšať priamo na sebe.

Nadávanie

Výskum univerzity Marist College ukázal, že používanie vulgárnych slov je znakom vyššej inteligencie. Znie to celkom nezmyselne, všakže? Experiment však ukázal, že ľudia, ktorí poznajú viac vulgárnych slov, majú aj väčšiu slovnú zásobu, čo je jeden zo znakov vyššieho IQ.

Neporiadok

Neporiadok, chaos a zmätok vo veciach. Štúdia Minnesotskej univerzity naznačuje, že takýto chaos je často úzko prepojený s inteligenciou. Inteligentní ľudia svoju pozornosť zameriavajú na podstatnejšie veci ako na ukladanie a organizovanie vecí okolo nich. Preto ich pracovný stolík zvyčajne vyzerá ako jeden veľký neorganizovaný chaos. Štúdia ďalej prišla na to, že mozog ľudí je dokonca viac stimulovaný, keď sa nachádza v chaotickom prostredí, čo vedie k väčšej tvorivej činnosti.

Pozri aj: 6 prekvapivo tienistých stránok, ktoré má každý človek s nadpriemernou inteligenciou

listverse.com