Leto je obdobím roka, kedy ľudia cestujú omnoho viac, ako inokedy. Či už sú to dovolenky v tropických destináciách alebo výlety do rôznych blízkych či ďalekých krajov, existuje niečo, na čo by sme nemali nikdy zabudnúť. Okrem dokladov by sme si mali so sebou pribaliť aj určitú etiketu. Cestovanie ale nie je v spoločnosti novinkou. Aké pravidlá museli v tomto smere dodržiavať naši predkovia v 20. storočí?
O tom, akých pravidiel sa musel držať spoločensky slušne vychovaný človek na cestách sa dozvedáme v Spoločenskom lexikóne od Ľudovíta Michalského. Takmer 80 rokov stará publikácia nás dokáže aj v súčasnosti zaujať, pobaviť, ale v mnohom aj inšpirovať.
Na cestu nepripravený? V žiadnom prípade
Cestovanie v minulosti predstavovalo aj niekoľkodňové putovanie a pobyt v mieste destinácie taktiež trval niekoľko dní. Vopred bolo potrebné premyslieť si, čo si so sebou zbaliť. Ak chcel človek pôsobiť reprezentatívne aj v zahraničnej spoločnosti, musel sa vedieť preukázať vhodnou salónnou garnitúrou. Pokrčené či športové oblečenie v zahraničných lokáloch bolo ukážkové faux-pas. Výnimkou nebolo ani vykázanie takto oblečeného človeka z miestnosti.
Taktiež platilo nepísané pravidlo, kedy človek svojím vzhľadom a vystupovaním reprezentoval celý národ. Príliš ležérne oblečenie alebo napríklad ťažké turistické topánky a palica obitá štítkami z dosiahnutých cieľov neboli ničím vítaným, skôr naopak. Nad takýmito ľuďmi v domovine ohŕňali nosom, a preto nesmeli sami takto pôsobiť počas zahraničného výletu.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Odporúčalo sa niekoľko mesiacov pred plánovanou cestou naučiť sa základy jazyka danej krajiny a taktiež dejiny, aby cestovateľ počas návštevy nebol prekvapený všeobecne známymi informáciami. Kto tak neučinil, pôsobil plytko a neznalo. Ani takýto znak nebol práve reprezentatívny pre národ.
Gentleman za vlakom neuteká
Beh na vlak, ktorý má čochvíľa odísť, zažil s veľkou pravdepodobnosťou asi každý z nás. V minulom storočí by sa takýto akt pekne nevynímal. Cestovanie diaľkovými a preplnenými vlakmi bolo najlepšou skúškou dobrej vychovanosti. Ideálna príležitosť pre gentlemanov ukázať svoju galantnosť, napríklad v pomoci s batožinou cestujúcej matke či uvoľnením miesta staršej osobe.
Najhrubším porušením slušného správania bolo najmä „natiahnutie“ sa na lavici v preplnenom vozni alebo hľadenie z okna tak, aby nik iný z cestujúcich nemal príležitosť vidieť krajinu za ním. Rozloženie jedla po celom sedadle bolo vnímané ako nechutnosť. Taktiež konzumácia mäsa napichnutého na nôž. Ideálnou voľbou bolo (a stále je) mäso vložené medzi dva kusy pečiva.
Vtedy, keď fajčenie v lietadle nebolo problémom
Ľudí, ktorí sa obávali cestovať lietadlom z dôvodu pravdepodobnosti pádu, nazývali bojkovia. Tento strach mal byť na základe porovnávania s inými druhmi cestovania neodôvodnený, nakoľko len zlomok percenta nehôd bol práve v dopravnom letectve. Ako sa ale na takúto cestu mali ľudia patrične pripraviť?
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Jeden cestujúci si mohol so sebou vziať maximálne 20 kg batožiny. V prípade menej vyťažených letov aj viac. Dôležité ale bolo vopred sa informovať. Na letisko sa spravidla cestujúci dostavili najneskôr 10 minút pred odletom. V dnešnej dobe, kedy strávime pred samotným letom na letisku niekoľko hodín čakaním, je niečo takéto takmer nepredstaviteľné.
Zaujímavou raritou je fakt, že ešte v minulom storočí bolo v lietadle povolené fajčiť. V rámci slušnosti fajčiar prv požiadal o dovolenie od spolucestujúcich. Nemilá situácia v podobe nevoľnosti na palube nebola zriedkavá ani pred desiatkami rokov. Ak k nej došlo, bolo slušné sa odvrátiť a nevzbudzovať zbytočne odpor u spolucestujúcich.
Električka nie je divadlo
Výnimku v medziach slušného správania nemalo ani cestovanie električkou. Práve naopak, v tomto dopravnom prostriedku sa ešte o niečo viac prihliadalo na etiketu. Michalský v knihe spomína čarovný okamih: „Človek má mimovoľne ten dojem, ako by sa výstupom na schodíku električky ľudia boli zobliekli zo všetkých jemnejších spôsobov a mravov a zobudil sa v nich jaskynný predok so všetkými neokresanosťami a nectnosťami.“
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Pri vystupovaní a nastupovaní sa odporúčalo chytiť sa na konkrétnom mieste (predná operadlová tyč). Ak tak cestujúci neučinil, mohol spadnúť aj pri menšej rýchlosti. Naskočiť či zoskočiť z rozpohybovanej električky nebolo zakázané, ale len v prípade, že práve odchádzala zo zastávky. Najviac nehôd a zranení totiž vzniklo, keď sa cestujúci rozhodli vystúpiť či nastúpiť v čase, kedy bolo vozidlo v plnej rýchlosti. Od žien sa očakávalo, že sa tomuto správaniu vyhnú. Vôbec to nebolo považované za ženské, ale skôr nebezpečné.
Nastúpiť a vystúpiť je najlepšie priamo na zastávke, to vieme aj dnes. Neodporúčalo sa ale pridávať do tohto činu zbytočnú teatrálnosť. „Veľmi smiešne sa vyníma, ak niekto pri vystupovaní do električky lúči sa so známymi, ako by sa chystal na transoceánsky let. Je to nielen smiešne, ale i nemiestne, lebo sa hatí vystupovanie iných,“ dodal Michalský.
zlatyfond.sme.sk
Nahlásiť chybu v článku