Twitter je sociálnou sieťou, ktorú používajú ľudia rôznych vekových kategórií, vzdelania či povolania. Najnovšie sa na nej začali šíriť príspevky z lekárskeho prostredia. Doktori sa rozhodli pod hashtagom povedz príbeh v jednom tweete, podeliť so svojimi skúsenosťami a silnými zážitkami, ktoré neraz vzbudzujú obdiv voči tomuto povolaniu. Prinášame vám niektoré z nich. 

Videl som zomierať denne deti kvôli osýpkam v Keni. Videl som, ako ženy nesú svoje deti až 42 kilometrov na svojom chrbte, aby ich mohli zaočkovať. Rodičia, ktorí neočkujú svoje deti, sú blázni.

Pred 25 rokmi lekári Benovi povedali, že nikdy nebude chodiť, rozprávať alebo navštevovať školu. Zo začiatku to vyzeralo, že experti mali pravdu. Dnes však chodí za pomoci oporného chodítka a už takmer dokončil vysokoškolské štúdium.

Ako študentka medicíny som bola jediná v laboratóriu, ktorá vedela po španielsky. Musela som preložiť mladému páru, že ich dieťa sa narodilo mŕtve. Myslela som si, že v ten deň s medicínou končím. O dva roky neskôr sa vrátili s tým, že čakajú dieťa a uistili sa, či ich spoznávam.

Keď som ho začala oživovať, bol mŕtvy už 20 minút. Podarilo sa mi ho zázračne vrátiť späť. Bolo to neuveriteľné. Odvtedy mi volá každý rok na výročie. Prešlo už 10 rokov.

Keď som mal 19 rokov, do ambulancie priniesli 80-ročnú mníšku do paliatívnej starostlivosti. Opýtal som sa jej, či sa obáva smrti. Odpovedala: „Snaž sa meniť každý deň a nebudeš sa.“ Tak na tom pracujem.

Mala si 27, keď heroín zničil tvoje srdce. Tvoja dcéra mala 5 rokov. Strávila som s ňou veľa času kreslením a čítaním. Ty si to nerobila. Stále si voláme a navštevujeme sa. Teraz má 10. Priala by som si, aby si videla, aká je skvelá.

Keď si zomrel na rakovinu ako 28-ročný, svetlo života pre mňa zhaslo. Mal si zmeniť svet svojou genialitou. Moje plány – žena – umelkyňa – matka – sa zrazu zmenili. Teraz, o 11 rokov neskôr, je zo mňa onkologička. Snažím sa zmeniť svet.

Pri pohovore na medicínu mi bolo povedané, že strácam čas učením sa francúzštiny. O tri roky neskôr som pomohol dodať dieťa francúzskemu páru. Neskôr mi povedali, že sú veľmi vďační za to, že som hovoril ich jazykom.

Držal som ti ruku v ambulancii po tom, ako ťa dvakrát postrelili pri lúpeži. Tvoje posledné slová boli: „Potrebujem ísť na záchod.“ Potom si zomrel. Klamal som tvojej manželke a povedal jej, že tvoje posledné slová boli o nej. Stále myslím na tvojich päť detí.

Mala ste 83 rokov po prekonaní ďalšieho srdcového infarktu. Bola ste unavená a vystrašená. Opýtala ste sa ma, či sa budem pozerať s vami na Mesiac. Chytil som vás pritom za ruku. Niekedy sú to len malé veci.

Prišla si do školy ráno po tom, ako tvoja mama zomrela. Strávila si väčšinu dňa v mojej zdravotnej kancelárii. Práve som sa vrátila do práce po smrti svojho otca. Smútili sme spoločne. Chodila si za mnou po objatie každý deň, až do konca roka. Absolvovala si v júni.

Mal si 35 a nádor na hrubom čreve. Bola som novoprijatá na oddelenie. Po dobu dvoch týždňov sme každý deň vyrábali spolu origami. Odišla som na dovolenku do Čile. Po návrate som našla stenu pokrytú papierovými vtákmi. V maili som si prečítala, že si v to ráno umrel.

Stalo sa to dva mesiace po tom, ako som dokončil zdravotnú školu. Prišiel si na urgent v jednu rušnú noc a povedal si: „Tu ma to bolí.“ Keď som ťa išiel zavolať z čakárne, bol si preč. Stále na teba myslím.

Priviezli k nám 450 gramové, práve narodené, dievčatko. Povedali, že nemá šancu. Keď prestala dýchať, dva dni som jej masíroval hrudník pre každý nádych. Povedali, že strácam čas. Teraz má 6 rokov a je z nej baletka.

Pozri aj: Muž, ktorého označili traja lekári za mŕtveho, sa prebudil v márnici, tesne pred pitvou

boredpanda.com