Slovensko je malá krajina s malým počtom obyvateľov, no nepriaznivému osudu sa napriek tomu nevyhla. V priebehu histórie sa na našom území odohralo niekoľko tragédií, ktorých obete si dodnes s úctou pripomíname. V dnešnej sérii sme sa rozhodli priblížiť vám desiatku tých najväčších nešťastí, ku ktorým na území Slovenska došlo. Všetky sa udiali v priebehu posledného storočia a ich spoločným menovateľom je trpká spomienka, ktorá po nich ostala. 

Letecké nešťastie slovenských vojakov

Málokto by povedal, že je to už 12 rokov od najväčšieho leteckého nešťastia v dejinách samostatnej Slovenskej republiky. Došlo k nemu len tri kilometre od slovenských hraníc pri maďarskej obci Hejce, pri návrate slovenských vojakov z misie v Kosove. Pád lietadla Antonov An-24 zapríčinil podľa prvotného vyšetrovania ľudský faktor. Dodnes však pozostalí zosnulých vojakov požadujú otvorenie vyšetrovania a s uzatvorením nehody nesúhlasia. Katastrofa si vyžiadala 42 ľudských životov, pričom z celej posádky lietadla haváriu prežil len Martin Farkaš, ktorý napriek tejto nepríjemnej skúsenosti zotrval v armáde.

Havária v Jaslovských Bohuniciach

V slovenských jadrových elektrárňach našťastie nikdy nedošlo k havárii takých rozmerov ako v ukrajinskom Černobyle. Napriek tomu sa v Jaslovských Bohuniciach krátko po sebe odohrali hneď dve priemyselné nešťastia. K prvému a závažnému nešťastiu došlo v roku 1976, kedy pri úniku oxidu uhličitého používaného na chladenie reaktora, zahynuli dvaja pracovníci elektrárne. O rok neskôr došlo pri ďalšej priemyselnej havárii k poškodeniu reaktora A1, ktorý bol následne na to odstavený a od roku 1979 prebieha jeho úplné vyraďovanie.

Banský výbuch v Handlovej

Najväčšie banské nešťastie v histórii samostatného Slovenska sa odohralo v roku 2009 v Handlovej. Šachta Východ, kde k nešťastiu došlo, bola dlhodobo známa pre nálezisko najkvalitnejšieho hnedého uhlia na Slovensku. S kvalitným uhlím sa však úzko spája aj produkcia metánu, ktorý je pre banskú činnosť veľmi nebezpečný a šachta Východ tak patrila medzi najrizikovejšie bane našej krajiny. K nešťastiu nakoniec došlo 10. augusta 2009, kedy v ranných hodinách identifikovali snímače otvorený požiar. V hlbinách šachty Východ nakoniec došlo aj k výbuchu, ktorý o život pripravil celkom 20 ľudí z radov záchranárov i baníkov.

Výbuch v Novákoch

K priemyselným nešťastiam moderných slovenských dejín nepochybne patrí aj to, ktoré sa odohralo v roku 2007 v Novákoch. V delaboračnom sklade vtedy explodovala munícia určená na likvidáciu. Dva po sebe nasledujúce výbuchy prakticky zrovnali celý podnik so zemou a vytvorili kráter s priemerom 20 metrov. Nešťastie si vyžiadalo 8 ľudských životov, 17 hospitácií a 30 ľahšie zranených.

Kalamita v Tatrách

Rok 2004 znamenal pre najvyššie pohorie našej krajiny hotovú apokalypsu. Obrovská sila prírody šokovala nielen Slovákov, ale o katastrofe hovorili aj ďaleko za našimi hranicami. 19. november 2004 premenil Tatry na nepoznanie. Príčinou bol vietor nazývaný Tatranská bóra, ktorý sa „prevalil“ cez hrebeň našich veľhôr a spôsobil katastrofu enormných rozmerov. Obeťou tohto vyčíňania prírody sa stal les s rozmermi cca 12 600 hektárov a jeden vyhasnutý ľudský život. Katastrofa okamžite spustila vlnu rozdielnych názorov o tom, ako treba kalamitné drevo odstrániť a ako by mal les vlastne vyzerať, aby sa v budúcnosti predišlo ďalšiemu podobnému ekologickému nešťastiu. Tieto rozhovory, kauzy a výmeny názorov pretrvávajú dodnes.

Masaker v Kľakovskej doline

K sérii najväčších tragédií našej krajiny si dovolíme zaradiť aj jednu zo série masakrov v mnohých slovenských obciach, ku ktorým došlo koncom 2. svetovej vojny rukami nacistov a ich kolaborantov ako odplata za aktívnu účasť v Slovenskom národnom povstaní. Medzi najhoršie patrí nepochybne ten v Kľakovskej doline z 21. januára 1945, kde prišlo o život 148 obyvateľov obcí Ostrý Grúň a Kľak. Táto udalosť patrí medzi najväčšie vojnové zločiny, ktoré sa odohrali na našom území a to najmä pre brutalitu, ktorou sa nacistickí prisluhovači pri vraždení nevinných obyvateľov vyznačovali.

Lavína v Rybô

Doposiaľ najničivejšia lavína na Slovensku spadla v roku 1924 na lesnícku osadu Rybô, neďaleko mesta Banská Bystrica. V noci zo 6. na 7. februára vtedy na osadu spadlo podľa odhadov až 600-tisíc ton snehu, ktorý pripravil o život celkom 18 ľudí. Lavína sa odtrhla z juhovýchodnej časti masívu Krížnej (Veľká Fatra), prekonala vzdialenosť asi 2,5 km a svoj pohyb zakončila až v spomínanej osade. Jedným z dôvodov tohto nešťastia boli aj odlesnené svahy Krížnej, ktoré pre obrovskú masu snehu nepredstavovali žiadnu prekážku. V súčasnosti je už toto riziko vďaka logickému zalesneniu minimalizované.

Zosuv pôdy v Handlovej

200 zničených domov a asi 1000 ľudí bez strechy nad hlavou. Taká je bilancia obrovského a ničivého zosuvu pôdy v Handlovej, ku ktorému došlo na prelome rokov 1960 a 1961. Pri tomto nešťastí našťastie nikto neprišiel o život a situácia si nevyžiadala ani žiadne zranenie. Ďakovať za to môžeme pomalému priebehu celej katastrofy. Celý zosuv svahu začal koncom roku 1960, krátko pred Vianocami. Keď úrady zistili, že v oblasti hrozí obrovská katastrofa nariadili evakuáciu obyvateľov, ktorí tušili, že svoje domy už nikdy neuvidia. Pomalý zosuv svahu nakoniec zrovnal so zemou takmer 200 domov, zničil príjazdovú cestu zo Žiaru nad Hronom a do histórie našej krajiny sa zapísal medzi najničivejšie vôbec.

Tragédia v Jarovniciach

Jarovnice. Nenápadná obec na východnom Slovensku v okrese Sabinov, cez ktorú preteká rovnako nenápadný potok Malá Svinka. Ten sa však v roku 1998 zmenil na nespútaný život berúci živel. Po mohutnej dve hodiny trvajúcej búrke, ktorá postihla túto oblasť v júli 1998, premenila Malá Svinka obec Jarovnice na nepoznanie. Mohutné nárazové povodne v sprievode s množstvom bahna, balvanov a polámaných stromov, zrovnalo miestnu rómsku osadu so zemou. Obrovská sila prírody pripravila o život 50 ľudí.

Najväčšie vlakové nešťastie na Slovensku

Málokto tuší, že najväčšie vlakové nešťastie sa na našom území odohralo neďaleko mesta Humenné na východnom Slovensku. Došlo k nemu v roku 1916 počas 1. svetovej vojny, kedy bol severovýchod našej krajiny železničnou tepnou Rakúsko-Uhorska. Pri železničnom nešťastí sa vtedy čelne zrazili dva vlaky. Jeden odvážal vojakov z východného frontu, kým druhý viezol zásoby benzínu a čerstvé kone smerom na front. Čelnú zrážku neprežilo podľa oficiálnych štatistík 140 ľudí, no niektoré zdroje uvádzajú, že počet obetí bol dvojnásobne vyšší.

Pozri aj: Požiera ich hmyz a sú plné mŕtvych netopierov. Toto sú najunikátnejšie organy Slovenska, ktoré však nutne potrebujú opravu