Asi sa všetci zhodneme na tom, že detské hlášky patria k tým najlepším vôbec. Deti však niekedy povedia aj veci, ktorým ani sami poriadne nerozumejú. Tieto často znejú dosť neuveriteľne, ba až strašidelne. Portál BoredPanda zozbieral tie najstrašidelnejšie a musíme povedať, že niektoré z nich zamrazia aj vás. Kto vie, ako to tie deti vlastne mysleli…

Bol som na návšteve svojej sestry, jej manžela a ich dvojročnej dcéry. Rozprávali sme sa o blízkych, ktorí nás nedávno opustili (môj otec zomrel prednedávnom). Môj švagor zobral fotografiu svojej matky, ktorá zomrela pri autonehode, keď mal šesť rokov, aby mi ju ukázal. Keď moja maličká neter uvidela jej fotografiu, začala sa strašne smiať. Spýtali sme sa jej, čo bolo tak vtipné. Ona sa na nás pozrela a povedala: „Je to moja špeciálna kamarátka, ktorá mi často spieva.“ Stále sa chvejem a rozmýšľam nad tým.

Keď mal môj syn dva roky, ukladal som ho do postele. On mi povedal: „Zbohom, ocko.“ Ja mu hovorím: „Nie, hovorí sa dobrú noc.“ On mi na to odpovedal: „Ja viem. Tentokrát je to však zbohom.“ Musel som ho počas noci viackrát skontrolovať, aby som sa uistil, že je stále vo svojej izbe.

Raz sme išli okolo starého cintorína s mojim trojročným synom. Ten zrazu povedal: „Môj brat je tam.“ Keď som mu pripomenula, že žiadneho brata nemá, povedal: „Nie mami… ešte predtým. Keď som mal druhú mamičku.“

„Vráť sa do postele, pod tvojou posteľou nie je nič.“
„Teraz je za vami.“
Stále sa trasiem, keď si na to spomeniem.

Keď mal môj bratranec 2 roky, jeho mama znovu otehotnela. Raz išiel objať jej bruško a povedal: „Braček je chorý.“ O niekoľko dní na to potratila…

Moja sestra zrazila v apríli opitého vodiča a jej auto bolo úplne rozbité. Mala so sebou svojho štvorročného syna, a taktiež aj svoju novorodenú dcéru. Keď moja mama dorazila do nemocnice, môj synovec sa jej spýtal, či môže poďakovať veľkým chlapom. „Akí veľkí chlapi, Kaiden?“ „Starká, tí veľkí chlapi, ktorí boli so mnou v aute, keď bol ten veľký hluk všade okolo. Oni ma objali svojimi veľkými rukami a držali ma v bezpečí.“ Lekári aj hasiči hovorili, že sa stal zázrak, že sa chlapcovi nič nestalo.

Keď sa mi narodil syn, moja trojročná dcéra stála vedľa neho, chvíľu sa naňho pozerala a povedala: „Oci, je to netvor. Mali by sme ho pochovať.“

Keď sme jedného večera kúpali svoju dva a pol roka starú dcéru, snažili sme sa jej vysvetliť, aké je dôležitá hygiena jej intímnych partií. Ona len odvrkla: „Raz v noci to skúsili. Kopali do dverí a snažili sa dostať dnu a ja som sa bránila. Zomrela som, ale teraz som tu.“ Povedala to, akoby sa nič nestalo.

Prečo plačeš?
„Zlý človek.“
Aký zlý človek?
„Tu.“ Ukázala za mňa, do tmavého rohu miestnosti.
Lampa na polici vedľa toho miesta zrazu spadla na zem.
Tú noc spala s nami v posteli.

Moja mama bola strážiť moju dcéru, zatiaľ čo som bola u lekára. „Ach nie, babi. Mama dnes už nepríde. Bola pri zlej, zlej nehode. Nemôže sa dnes vrátiť späť.“ V ten deň som naozaj bola svedkom nehody, ktorá ma skoro pripravila o život. Nikto z mojej rodiny o tej nehode nevedel vôbec nič.

Okolo šiestej ráno som sa prebudil na to, ako pri mne stojí moja 4-ročná dcéra. Pozerala mi priamo do očí a zašepkala: „Chcem ti zošúpať celú tvoju kožu dole.“  Týždeň predtým som sa na slnku spálil tak, že sa mi začala lúpať koža. V tej chvíli to však bolo neskutočne desivé. Nevedel som, či sa mi to zdá, a či sa to vôbec deje.

Moja sestra Hailey sa narodila presne dva mesiace po tom, čo zomrela naša prababička. Jedného dňa sa prebudila a povedala nám, že má svoje 95. narodeniny. Keď sme sa jej na to začali pýtať, rozplakala sa a začala hovoriť, že jej skutočné meno je Irene. Tak sa volala prababička. Trvalo to celý deň, no na druhý deň si už vôbec nič nepamätala.

Práve dnes mi môj 4-ročný syn povedal: „Myslím, že žijeme v ilúzii a niekto sa s nami iba hrá.“ Spýtal som sa, čo tým myslí. „No, vyzerá to tak, že niekto robí veci pre nás, no my ich nevidíme, pretože sme v tomto svete, a oni už nie.“

Ja a môj 4-ročný syn sme čakali vo fastfoode v rade na jedlo. Keď sme tam stáli, začal šúchať moje brucho a rozprávať sa s ním. Spýtala som sa ho, čo to robí. Povedal, že sa rozprával s dieťaťom. Povedala som mu, že nie som tehotná. „V tvojom brušku je dieťa. Videl som ho liezť po podlahe a  vliezlo do teba.“

Môj 5-ročný syn sa ma raz spýtal, kedy bude mať 23 rokov. Povedal som mu, že o 18 rokov. Povedal mi: „Dobre, dúfam, že opäť neumriem, pretože keď som mal naposledy 23 rokov, šiel som do neba.“

Máte s deťmi aj vy podobné zážitky? Napíšte nám ich do komentárov.

Pozri aj: 10 krátkych no hrôzostrašných príbehov, ktoré vás vydesia k smrti.