Pôsobia ako ľudia, no v skutočnosti nimi nie sú. Umelá inteligencia, kyborg či roboti. Je to naša reálna budúcnosť? Otázku či ovládnu stroje svet, si položil nejeden spisovateľ či režisér, pri tvorbe sci-fi diela. Už oddávna je tento žáner predzvesťou možnej budúcnosti. Ponúka náhľad do technologických pokrokov a zároveň sa zaoberá ich vplyvom na človeka. Umelú inteligenciu niektorí vnímajú ako úžasný krok vpred, iní ju považujú za ohrozenie ľudskej podstaty.
Tieto protipóly sa pretavili do filmovej tvorby, ktorá nám ukazuje, ako môžu ľudia žiť ruka v ruke s technológiami, s priateľmi – robotmi.
Nebezpečie umelej krásy znázorňuje Ex Machina
Odolali by ste umelej kráse? Hlavný hrdina filmu Domhnall Gleeson s tým mal problém. Spočiatku nevinný test sa pretavil do niečoho úplne odlišného. Práve tu sa ukazuje, aká tenká hranica môže byť medzi programovaným strojom a človekom. Až tak tenká, že hlavný hrdina takmer uverí v skutočnosť robotickej Avy. Režisér Alex Garland sa hrá s divákom a pomaly ho presviedča o ľudskej náture umelých drôtikov uprostred tela krásnej ženy. Film Ex Machina vám ukáže, ako jednoducho sa strany človeka a robota dokážu prepnúť. Niekomu môže prekážať komorná atmosféra a minimalizmus v deji, no práve týmto spôsobom do popredia vystupujú neobyčajné rozhovory človeka so strojom.
Metropolis desí aj svojou nemou formou
Čiernobiely film z 20. rokov sa považuje za klasiku sci-fi žánru. Inšpiroval mnohých ďalších tvorcov, napríklad aj režiséra Star Wars. Fritz Lang vo svojom nemom filme predviedol, ako dokáže robot ovládnuť takmer celé mesto. Preniesol desivú realitu možnej budúcnosti na filmové plátno jednoduchými obrazmi nadradenosti technológie. Vedec sa v tomto prípade stvorením robotickej ženy pokúša nahradiť svoju zosnulú manželku. Vykreslenie Berlínu v roku 2026 však zanecháva len desivý a chladný dojem. Ľudia sa robotmi nahradiť jednoducho nedajú.
Ja, Robot – príliš hollywoodsky, no pýta sa dôležité otázky
Dá sa robotom dôverovať? Práve touto otázkou sa zaoberá sci-fi v hlavnej úlohe s Willom Smithom, inšpirovaný príbehmi Isaaca Asimova. V roku 2035 vyšetruje policajt vraždu. Upodozrieva droida menom Sonny. Ide síce o akčné hollywoodske prevedenie s americkým hrdinom, no ústredná tematika vie vyvolať rôzne otázky aj v nás. Vytvárame čoraz lepšie technológie pre svoje pohodlie, potreby, jednoducho pre seba. Predpokladáme, že nám budú slúžiť. Umelá inteligencia je však nevyspytateľná a v mnohých filmoch sa objavuje najmä motív strachu. Bude nadradená ľuďom? Vedecký úspech sa ľahko môže vymknúť spod kontroly a obrátiť sa proti nám. Aj tento film sa pokúša znázorniť to, že v oblasti robotiky sa ľudia niekedy pohybujú na tenkom ľade.
Falošná realita menom Matrix
Filmová klasika, ktorá vo svojej ére neunikla snáď nikomu. Umelá inteligencia tvorí vlastnú realitu a podrobuje si svet ľudí. Režisérmi sú vo filmovom svete veľmi známi súrodenci Wachowskí, ktorí technológie a robotiku posunuli na úplne novú úroveň. Dá sa povedať, že vo svete sci-fi zanechali veľkú stopu a rozvírili diskusie dokonca o tom, či aj my nežijeme len vo falošnom matrixe.
Kyborg Robocop ako záchranca ľudí
Pôvodné spracovanie z 80. rokov má dnes už svoju remake verziu. Robocop vo svojej podstate prepája dve navonok nezlučiteľné veci. Ponúka pohľad na to, ako technológie dokážu takmer vzkriesiť človeka, no na druhej strane celkom pochovajú jeho ľudskosť. Policajt Peter Weller sa stane obeťou kriminálneho gangu. Jeho zranenia sú natoľko vážne, že príde takmer o všetky končatiny v dôsledku rozsiahlych popálenín. Laboratóriá a vedci ho však dajú dokopy a vytvoria z neho celkom novú policajnú zložku – kyborga. V jeho vnútri sa bijú dva protipóly, robot a jednoduchá ľudskosť. Zostáva jediná otázka. Do akej miery dokážeme zostať ľuďmi vo svete naprogramovaného správania?
Ľudskosť verzus technika vo filme Terminátor
Najznámejší kyborg v ére filmu, stvárnený Arnoldom Schwarzeneggerom, dodal akčným filmom nový nádych. V technológiách sa svet opäť posúva dopredu a dokonca je možné cestovať v čase. Ľudskosť slávneho Terminátora sa prelína s jeho vylepšenými technológiami. Ako sa vôbec taký kyborg dá vnímať? A kto ho vlastne ovláda? Tieto otázky sa prelínajú takmer všetkými filmami, ktoré sa dotknú tematiky umelej inteligencie a robotiky. Neustále sledujeme boj emócií a chladnej techniky. Schwarzeneggerovi sa tieto dve časti dokázalo prepojiť obdivuhodne v roli Terminátora.
Vo filme The Machine sú ľudia už len súčasťou starého sveta
Stroj, ktorý sa úplne podobá človeku, no predsa ním nie je. Sci-fi príbeh The machine ponúka pohľad na inteligentný stroj. Ten vám však neskôr môže povedať, že ste už súčasťou starého sveta a on vytvorí ten nový. Práve v tom tkvie nebezpečenstvo umelej inteligencie, keď až príliš začne myslieť sama za seba. Stretávame sa s tým opäť aj v tomto filme, ktorý stavia na pôvabnú ženu v úlohe chladného kyborga na vysokej úrovni. Mala poslúžiť ministerstvu obrany, napokon však prekvapí úplne všetkých.
Star Wars to vidí inak
Vo svete sci-fi táto séria jednoducho nemôže chýbať. Postavila proti sebe dva svety, v ktorých technológie využíval každý pre iné účely. Práve tu sa stretávame s priateľskými strojmi, ktoré dokonca dokážu konverzovať celkom uvoľneným tónom a komentovať správanie človeka. Androidov z dielne Georga Lucasa si obľúbil snáď každý a vymykajú sa stereotypu chladných strojov s cieľom ovládnuť ľudstvo.
Vzťah s operačným systémom vo filme Her
Láska sa vraj umelo naprogramovať nedá. Tento film ponúka iný pohľad. Osamelý spisovateľ Theodore Twombly sa totiž zamiluje do svojho operačného systému menom Samantha. Príjemný hlas a trefné odpovede na akékoľvek otázky spôsobia, že technológia zrazu stráca svoj status a stáva sa človekom. Zaujímavý počin režiséra Spikea Jonzeho vykresľuje celkom reálny svet. Ľudia sa vo svojej osamelosti utiekajú k rôznym riešeniam. Dá sa na to hľadieť ako na stratu ľudského kontaktu. Filmové spracovanie Her je veľmi netradičné, priam romantické. Navonok stiera hranice medzi svetom techniky, lásky a poukazuje na to, že niekedy viac milujeme materiálne veci, ako samých seba.
Westernové mestečko plné nástrah
Mnohí možno nevedia, že populárny seriál Westworld má svojho filmového predchodcu ešte zo 70. rokov. Umelo vytvorené westernové mestečko plné inteligentných strojov, pôsobiacich celkom ako ľudia, vyrazilo dych svojím prepracovaním nejednému divákovi. Nápad si získal mnohých fanúšikov a do diskusie o umelej inteligencii prispel novými pohľadmi. Tieto stroje si postupne uvedomujú samých seba, stávajú sa vtedy pre nás nebezpečnými? Dokáže stroj v sebe objaviť človeka? Ak áno, možno nás čaká chladná pomsta.
theguardian.com
Nahlásiť chybu v článku