V stredoveku si mysleli, že Zem je plochá ako doska. Dnes vieme, že to tak nie je a každý by asi súhlasil s tvrdením, že Zem je guľatá. Rovnako by mnohí súhlasili s tým, že Merkúr, keďže je najbližšie k Slnku bude najhorúcejší, a že samotné Slnko je žltej farby. Toto sú len niektoré z mýtov, ktorým mnohí ľudia veria. A je toho viac. Prečítajte si fakty o slnečnej sústave, ktoré vyvracajú dlho zaužívané mýty.

Je Zem guľatá?

Toto tvrdenie je aj nie je pravdivé. Pravdou je, že tvar našej planéty sa kvôli pohybu kontinentálnych dosiek neustále mení. Samozrejme, tieto pohyby sú malé, len niekoľko centimetrov ročne, no aj to vplýva na to, že naša Zem ani zďaleka nie je dokonalá guľa.

Pravdou ale je, že ani tento obrázok nie je skutočným tvarom Zeme. Tento obrázok zobrazuje gravitačný model Zeme zostatavený z družicových dát.

Má Mesiac svoju tmavú stranu?

Názor, že slnečné lúče osvetľujú iba jednu stranu Mesiaca je pomerne rozšírený. Táto viera vyplýva zo skutočnosti, že zo Zeme vždy vidíme iba jednu časť Mesiaca a druhá je k nám odvrátená.

Pravdou ale je, že Slnko osvetľuje aj druhú, odvrátenú stranu Mesiaca.

Je teplota na planéte Merkúr vyššia ako na iných planétach?

Zdá sa to byť celkom logické. Merkúr je planéta najbližšia k Slnku, preto by mal byť najhorúcejší. Avšak nie je to pravda. Vyššie teploty boli pozorované na Venuši a to aj napriek tomu, že táto planéta sa nachádza ešte 50 miliónov kilometrov ďalej. Priemerná teplota na Venuši môže byť až 480 stupňov Celzia, pričom na planéte Merkúr je to „iba“ 350 stupňov.

Dôvod tohto rozdielu tkvie v atmosfére. Merkúr atmosféru prakticky nemá, zatiaľ čo atmosféra Venuše je tvorená oxidom uhličitým, čo je významný skleníkový plyn. To vytvára na Venuši silný skleníkový efekt, a preto je tam teplejšie ako na iných planétach sústavy.

Je Slnko veľká guľa ohňa?

Teploty na Slnku sú skutočne úctyhodné. Kým povrch Slnka môže mať teplotu približne 6000 stupňov, vo vnútri Slnka sa teplota počíta na milióny. A aj keď logický predpoklad by mohol byť, že táto teplota a svetlo je tvorené horením, nie je to tak.

Na Slnku prebieha termonukleárna reakcia, pri ktorej sa zlučujú jadrá vodíka a pri tejto reakcii vzniká veľké teplo, ktoré je doprevádzané aj veľkým svetelným efektom. Preto sa nám môže javiť, že Slnko „horí“, no nie je tomu tak.

Je Slnko žlté?

Toto môže pôsobiť ako veľmi zvláštna otázka, keďže pri pohľade na Slnko každý vidí, že jeho farba je žltá. No v skutočnosti je Slnko úplne biele. Ako žlté sa nám javí kvôli prechodu svetla cez atmosféru. Keďže svetelné spektrum má rôznu vlnovú dĺžku, toto spektrum sa na atmosfére mierne láme.

Výsledkom toho je, že sa nám Slnko javí, ako keby bolo žlté. No keby sme opustili atmosféru Zeme, z vesmíru by ste pozorovali Slnko ako jasne bielu guľu.

Ak by sa človek dostal do vesmíru bez skafandra, explodoval by?

Tento názor zrejme vznikol vďaka produkcii béčkových hollywoodskych filmov, ktoré potrebovali strhujúco zobraziť, čo sa stane s človekom mimo bezpečia vesmírnej lode. V skutočnosti je ale naša koža dostatočne flexibilná, a tiež uloženie našich vnútorných orgánov je dostatočné, aby nič také nenastalo. Steny ciev tiež efektívne ochránia krv.

Hlavným dôvodom, prečo by človek vo vesmíre zomrel bez skafandra, je nedostatok kyslíka. Len 15 sekúnd po vstupe človeka do vákua nastáva strata vedomia a do dvoch minút nastáva smrť.

Je Zem počas zimy ďalej od Slnka ako v lete?

Aj tento mýtus sa zdá byť logický. Keď je zima, tak by sme mali byť logicky ďalej od zdroja tepla. Avšak realita je úplne iná. V skutočnosti počas chladnejších častí roka je naša planéta k Slnku asi o 5 miliónov kilometrov bližšie ako cez letné mesiace. Ako je to možné?

O tom, či je teplo alebo zima totiž nerozhoduje vzdialenosť Zeme od Slnka, ale sklon zemskej osi voči ekliptike. Dôvodom, prečo je toto tvrdenie nepravdivé, môže byť hneď aj to, že v čase keď je u nás zima, tak na južnej pologuli je leto a naopak.

Ktorým mýtom ste dodnes verili aj vy?

Pozri aj: 10 najrozšírenejších mýtov o svete okolo nás, ktorým ste dodnes verili možno aj vy

nasa.gov