Svet je preplnený informáciami o všetkom, čo naša rozmanitá planéta ponúka. Je toho toľko, čo nevieme, o čom sme ešte nepočuli… My sa vám pokúsime pravidelne prinášať tie najväčšie zaujímavosti a fakty na rôzne témy, aby ste mohli nepretržite spoznávať všetko okolo vás. Ste zvedaví, o čom to bude tentokrát? Dnes vám prinášame 10 mýtov o druhej svetovej vojne, ktorým ste dodnes možno verili aj vy. 

Mýtus: Americká armáda bola tvorená dychtivými dobrovoľníkmi

Mnoho ľudí si dodnes myslí, že americkú armádu tvorili dychtiví mladíci, ktorí účasť vo vojne brali ako svoju národnú povinnosť a česť. Podobne nám to vykresľujú aj mnohé americké filmy a seriály. Je však potrebné povedať, že americkú armádu skutočne tvorili z veľkej časti dobrovoľníci. Podľa záznamov to bolo až z 2/3. Zvyšná 1/3 musela do armády vstúpiť vzhľadom na žiadosť povolávacieho rozkazu. Na porovnanie – počas vojny vo Vietname boli tieto štatistiky americkej armády presne opačné, a aj preto bola táto vojna tak nenávidená.

Mýtus: Najviac strát na životoch civilistov si vyžiadal práve holokaust

Vyvražďovanie Židov, Rómov, politických väzňov, homosexuálov a iných „nežiadúcich“ rukami nemeckých vojakov je zrejme to najhoršie, čoho sa ľudstvo kedy dopustilo. Ešte horšie však bude, keď sa dozviete, že Židia ani zďaleka neutrpeli najväčšie straty na civilistoch. Počas holokaustu prišlo o život asi od 12 do 16 miliónov ľudí, z toho Židov bolo „len“ 6 miliónov, no to nebolo zďaleka najvyššie číslo. Rusi totiž počas 2.svetovej vojny stratili až 13 miliónov civilistov a Číňania až 14 miliónov.

Mýtus: Vojnové zločiny páchali len Nemci

Hrozné vojnové zločiny Nemcov, ktoré začínajú holokaustom a končia pri neslávne známom doktorovi Mengelem, nie sú jedinými strašnými vecami, čo sa počas druhej svetovej vojny udiali. Vojnové zločiny sa diali úplne všade. Japonská „Jednotka 731“  vykonávala zvrátené lekárske experimenty na celkovo 250-tisíc civilistoch. Mučenie Japoncami stálo život aj tisíce amerických vojakov. Ani Spojenci však neboli žiadni svätci. Američania znásilnili v Európe údajne až 14-tisíc francúzskych, holandských a nemeckých žien, v japonskej Okinawe až 10 000. Na Mariánskych ostrovoch chýbali až 60% japonským mŕtvolám lebky, pretože im ich vyrezali americkí vojaci. Takýto zoznam by mohol pokračovať hádam až donekonečna….

Mýtus: Hirošima a Nagasaki boli najhoršie bombardovania druhej svetovej vojny

Tento mýtus je zrejme rozporuplný. Ide o to, čo považujeme za „najhoršie“ bombardovanie. Ak zoznam zoradíme podľa počtu obetí, potom skutočne Hirošima ani Nagasaki nie sú na prvom mieste. Tam sa totiž nachádza bombardovanie z 9. a 10. marca 1945, kedy americké bombardéry položili Tokio na kolená. 1665 ton bômb zabilo viac ako 100-tisíc obyvateľov mesta a ponechalo 1 milión zranených a ľudí bez domova. Ak však za najhoršie považujeme spôsob bombardovania, potom Hirošima a Nagasaki vedú v tabuľke a môžeme len dúfať, že ich už žiadny konflikt nepredbehne.

Mýtus: Všetko začalo v roku 1939

Z väčšiny učebníc a historických kníh sa dozviete, že druhá svetová vojna začala 1.septembra 1939 vpádom nemeckých vojsk do Poľska. Históriu píšu víťazi… A možno práve preto sa tento dátum tak uchytil. Práve tento čin totiž znamenal začiatok vojny pre jej budúcich víťazov, a to Francúzsko, Veľkú Britániu a USA. Mnohí historici však začiatok druhej svetovej vojny vidia celkom inak. Niektorí hovoria, že začiatkom boli už sovietsko-japonské boje v marci 1939, iní hovoria o druhej Čínsko-japonskej vojne v roku 1937 a niektorí dokonca za začiatok druhej svetovej vojny považujú už rok 1931 a japonskú inváziu do Mandžuska.

Mýtus: Francúzi sa vzdali bez boja

Francúzi v skutočnosti na začiatku vojny tvrdo bojovali. Francúzsko malo pred začiatkom vojny jednu z najväčších armád v Európe. Nemecký plán pri ofenzíve na Francúzsko však vyšiel dokonale. Podarilo sa im obehnúť francúzsku obrannú Maginotovu líniu. Francúzi potom tvrdo zaútočili a pripravili Nemcov až o 150-tisíc mužov a 800 tankov. Bez boja sa teda určite nevzdali. Po mesiaci nevyhrateľných bitiek však muselo Francúzsko kapitulovať.

Mýtus: SS-áci boli Árijci

Waffen SS, Hitlerove najobávanejšie jednotky, ktoré boli priamou vojenskou silou jeho politickej strany. Iba vďaka SS prišiel Hitler k moci tak pokojne a pomerne rýchlo. Pri založení bolo SS považované za elitu nemeckého národa. Vstup do SS bol povolený len čistým árijcom. Keď však vojaci z SS začali postupne padať na frontoch za obeť Hitlerovým plánom, začali sa do SS zrazu dostávať aj tí, ktorí nemali čisto árijské črty. Už v roku 1940 tvorilo SS množstvo zanietencov zo Škandinávie, Holandska či Belgicka. V roku 1942 to boli už aj Chorváti, Ukrajinci, Lotyši či dokonca Indovia a Rusi. Na konci vojny tvorili Nemci len 60% z celého SS.

Mýtus: Hitler mal iba jeden semenník

To, že Adolf Hitler mal iba jeden semenník, patrí k najobľúbenejším mýtom z druhej svetovej vojny. Tento mýtus pochádza údajne z úst nemeckého lekára, ktorý zachránil Hitlerovi život v prvej svetovej vojne. Vtedy mal byť Hitler zasiahnutý v bitke pri Somme do jedného zo svojich semenníkov. Túto teóriu po vojne potvrdili aj Rusi. Tí ju dokonca doložili aj pitevnou správou Hitlerovho tela, ktorá však bola označená za falošnú a propagandistickú. V skutočnosti neexistuje žiadny presvedčivý dôkaz o tom, že by Adolf Hitler naozaj nemal jeden semenník.

Mýtus: USA velilo dňu D

Mýtus, že deň D mali pod palcom Američania, vznikol asi tým, že Američania nasadili na vylodenie najviac vojakov, a to 20 z celkovo 39 divízií, ktoré sa vylodenia zúčastnili. To je však asi všetko, v čom Američania viedli. Jedinou vedúcou osobnosťou z USA bol Eisenhower. Veliteľ letectva, veliteľ námorníctva a ďalší boli všetci z Británie. Američania sa pri vylodení mali postarať o dve pláže, rovnaké množstvo dostali do réžie aj Briti. V počte námorných plavidiel, ktoré boli pri vylodení použité, vyhrali Briti nad USA v pomere 4:1, a až dve tretiny letectva tvorili britské lietadlá.

Mýtus: Nešlo skutočne o svetovú vojnu

Mnohí tvrdia, že druhá svetová vojna nebola v skutočnosti „svetovou“. Stále sa predsa spomínajú len krajiny ako Nemecko, Japonsko, Taliansko, USA, Veľká Británia a Francúzsko. Bojovalo sa predsa len na troch kontinentoch, a to v Európe, Ázii a Afrike. Prečo je potom táto vojna svetová? Odpoveďou je, že do konfliktu boli, či už priamo alebo nepriamo, zapojené takmer všetky štáty sveta až na pár, ktorým sa počas celých 6 rokov podarilo ostať v neutralite. Vo vojne bojovali takmer všetky národy sveta a obyvatelia zo všetkých kontinentov našej planéty. Bol to jednoducho konflikt, ktorý sa dotkol úplne každého. A práve preto ide o svetovú vojnu.

Ktorému mýtu ste dodnes verili aj vy?

Pozri aj: 10 mýtov, s ktorým sa stretávame každý deň, no nie sú vôbec pravdivé

interez.sk (Lukáš M.), all-that-is-interesting.com