Strach je jeden zo základných ľudských pocitov. Vari ste si s priateľmi zamlada nehovorili dlho do noci strašidelné príbehy? Určite áno. Na sociálnej sieti Reddit bola pred časom položená otázka „Aký najstrašidelnejší príbeh dokážete povedať pomocou dvoch viet?“. Odpovedí sa našlo skutočne neúrekom a tieto patria určite medzi tie najlepšie. Tak čítajte a bojte sa s nami!

Hrôzostrašné hororové príbehy

Ukladal som svojho syna do postele, keď mi povedal „Ocko, pozri sa pod posteľ, či tam nie je dáke strašidlo!“. Pozrel som sa a uvidel som iného chlapca, ktorý na mňa pozrel a zašepkal „Otec, niekto je na mojej posteli…“.

Moja dcéra nechce prestať plakať a kričať počas noci. Navštívila som jej hrob a úctivo ju o to požiadala, no nepomohlo to…

Keď som po ťažkom dni v práci konečne prišiel domov, uvidel som svoju priateľku, ako v náručí drží naše dieťa. Naraz som nevedel čo je horšia situácia… Strachovať sa, že vidím svoju mŕtvu priateľku s naším nenarodeným dieťaťom, alebo predstava, že sa mi niekto vlámal do domu, aby tu umiestnil ich telá…

Poslednú vec, ktorú som zazrela, boli hodinky, ktoré ukazovali 00:07. Potom už len ruka s dlhými nechtami, ktorá zviera moje hrdlo. Posadila som sa a uľavilo sa mi. Bol to len sen… Na hodinách som vtedy zazrela čas 00:06 a začula tiché otváranie dverí na mojej izbe.

Máte nepríjemný pocit? Obzrite sa doľava, doprava, pozrite sa pod posteľ, do šatníka… No nepozrite sa nad seba. Nenávidí, keď si ju všimnete…

Vyrástol som so psami a mačkami, na škrabanie na dvere som zvyknutý. Teraz keď žijem sám, to už také príjemné nie je…

Pozerá sa na mňa už celé hodiny. Párkrát som zachytil jeho pohľad v odraze monitoru môjho počítača, no otočiť sa neodvážim…

„Ty idiot“ prekričím slzy, kým ma priväzuje ku koľajniciam „nevieš, že tadeto už žiadny vlak nechodí?“ Vstane a odchádza: „Áno, sem už nikto nechodí...“

Moja sestra mi dnes povedala, že ju zabila naša maminka. Maminka ale povedala, že žiadnu sestru nemám…

Moja stará mama ich videla tiež. Vravievala, že je to dar vidieť anjelov smrti pred domami ľudí a vedieť, že si z tade čoskoro niekoho odvedie. Tiež som si to dlho myslel až do dňa, keď som ich začal vidieť pred každým domom….

(Poznámka redakcie: Všetky príbehy boli skutočne štylizované do dvoch viet. Preklad do slovenčiny by však v mnohých prípadoch značne skomplikoval stavbu príbehu, preto sme toto pravidlo porušili.)