Robia zvláštne veci s mravcami

Havrany si ľahnú do mraveniska a mrvia sa, pričom mravce sa hneď bránia a začnú telo havrana „obliehať“. Prípadne rozžujú niekoľko mravcov a votrú si ich do peria. Vedecký názov pre tieto činnosti je „anting“. Robia to aj spevavé vtáky, vrany a sojky. Toto správanie ešte nie je dobre preskúmané, no teória hovorí, že kyselina mravčia pomáha vtákom pri strate peria a upokojuje ich kožu. Ľahnúť si do mraveniska môže byť teda skvelé, no zrejme asi len keď ste vták.

Havrany používajú na komunikáciu gestá

Ukazuje sa, že havrany dokážu veľmi sofistikovane, neverbálne komunikovať. Používajú gestá. Pomocou zobáka dokážu označovať objekty, podobne ako to my, ľudia, robíme prstami. Ak chcú získať pozornosť, tiež dokážu držať nejaký objekt a pohybovať ním. Jedná sa o prvé takéto pozorovanie neverbálnej komunikácie aj pri inom druhu ako sú primáty.

Havrany sú prispôsobivé

Havrany môžu žiť v rôznorodých podmienkach od zasnežených plôch, cez púšte, či vo vysokých pohoriach. Živia sa mŕtvolami iných živočíchov, ale aj rybami, semienkami, ovocím a odpadkami. Dokážu strategicky uvažovať a odlákať iného živočícha od svojej potravy. Vo voľnej prírode sa dožívajú až 17 rokov a v zajatí dokonca 40.

Dokážu ukázať empatiu

Ak sa ich „kamoš“ ocitne v boji a prehrá, dokážu dlho smútiť. Tiež si pamätajú ostatné vtáky, ktoré sa im páčia a správajú sa k nim priateľsky, dokonca najmenej po dobu troch rokov od vtedy, čo ich naposledy videli. Podobne to je aj pri negatívnych reakciách.

Žijú v „gangoch“

Havrany žijú v pároch na určitom teritóriu. Keď ich potomkovia dosiahnu pubertu, odídu z domu a vytvoria „gang“, skupinu mladých vtákov, ktoré spolu žijú, jedia a pária sa, až kým nevytvoria nejaký stabilný pár. Vedci zistili, že dospievanie je pre havrany veľmi stresujúce, a že havrany, ako tínedžeri, majú zvýšenú hladinu stresových hormónov. Nikdy nie je ľahké byť dospievajúcim rebelom.

interez.sk (Lucia M.), mentalfloss.com