Naša planéta je úžasné miesto plné zaujímavostí, tajomstiev a neraz bláznivých vecí, ktoré nás dokážu dennodenne prekvapiť. Napriek tomu, že sme zmapovali každý jej centimeter a dokonca sme začali dobývať i vesmír, prináša naša planéta pravidelne ďalšie a ďalšie nezodpovedané otázky. Pozrite si 12 zaujímavých tajomstiev našej Zeme, ktoré sú pre nás už roky obrovskou záhadou. 

Nikdy sme nedosiahli stred

Geológovia predpokladajú, že sa naša planéta skladá zo zemskej kôry, zemského plášťa a zemského jadra. Táto teória bola uznaná širokou vedeckou verejnosťou a všetci sa v škole učíme, že je to práve takto. V skutočnosti sme však nikdy neprenikli ani do zemského plášťa a teda nie je 100% isté, že táto teória je skutočne pravdivá. Najhlbší vrt na našej planéte nájdete v Rusku a nazýva sa Kolský vrt. Ten dosahuje hĺbku 12,2 km, no až do zemského plášťa nesiaha.

Zemské póly sa môžu meniť

Zemské magnetické póly môžu meniť svoju pozíciu a dokonca sa môžu kedykoľvek aj vymeniť. V histórii našej planéty sa to stalo už mnohokrát, podľa výpočtov vedcov toto číslo presahuje 100, no prečo sa táto anomália deje dodnes, netuší nikto. K zmene magnetického poľa dochádza v priemere niekoľkokrát za milión rokov. Posledná „výmena“ pólov nastala na Zemi pred 41-tisíc rokmi, no bola len dočasná a trvala 1000 rokov. Nastať však môže znovu kedykoľvek. Čo by to pre život na našej planéte znamenalo, nájdete v našom staršom článku, ktorý sme tejto tematike venovali.

Zem mala i má dva mesiace

Podľa astronómov mala Zem asi pred 4,6 miliónmi rokov dva Mesiace. Ten „druhý“ mesiac mal priemer asi 1200 kilometrov a obiehal našu planétu dovtedy, kým do nášho Mesiaca nenarazil. Aj v súčastnosti obiehajú okolo Zeme dve telesá. Jedným z nich je náš starý dobrý Mesiac, kým tým druhým je 2016 HO₃, často nazývaný aj Mesiac 2. O aké teleso sa v skutočnosti jedná sa dozviete v našom článku z minulého roku, kedy NASA oficiálne oznámila existenciu tohto objektu.

Mesiacotrasenia

Málo ľudí vie, že aj na Mesiaci prebieha proces tak typický pre našu planétu a to zemetrasenie. Narozdiel od tých Zemských však nie sú tak intenzívne a nedochádza k nim tak často. Medzi rokmi 1969 a 1972 umiestnili misie Apollo na Mesiaci seizmograf, ktorý ukázal, že na ňom dochádza k štyrom rôznym typom „mesiacotrasenia“. Čo ich však spôsobuje si dodnes vedci nie sú istí.

Predsa sa točí. A to neuveriteľne rýchlo

Naša planéta vykonáva dva pohyby. Otáča sa okolo vlastnej osi a súčasne obieha aj okolo Slnka. Okolo svojej osi sa Zem otáča rýchlosťou 1200 km/h, kým okolo Slnka obieha neuveriteľnou rýchlosťou 108 000 km/h. Napriek tomu tieto rýchle pohyby nijako neregistrujeme a nepociťujeme, a to vďaka konštantnej rýchlosti a gravitačnej sile Zeme.

Deň sa neustále predlžuje

Pred 620 miliónmi rokov trval jeden deň na našej planéte 21 hodín a 54 minút. Dnes síce používame 24 hodinovú škálu, no jeden deň na našej planéte v skutočnosti trvá 23 hodín a 56 minút. To je čas, za ktorý sa celá planéta otočí okolo svojej osi o 360° a práve preto, že to nie je presne 24 hodín, máme každé štyri roky prestupný rok, ktorý má o jeden deň viac. A kedy budeme môcť priestupný rok zrušiť? Presne 24 hodín bude deň na Zemi trvať asi o 100 miliónov rokov.

Podivná gravitácia

Gravitácia, vedecká teória, ktorú dnes berieme ako absolútnu samozrejmosť, no v minulosti sa mnohým zdala celkom bláznivá. Napriek tomu, čo všetko o Zemi vieme, vás možno prekvapí, že gravitácia nie je na celej Zemi rovnaká. Keďže naša Zem nemá tvar pravidelnej gule, nie je gravitačné pole rovnako silné na všetkých miestach planéty. Tak napríklad v takom Hudsonovom zálive na severovýchode Kanady je gravitácia oveľa slabšia ako v iných častiach sveta. Prečo je tomu tak dodnes celkom jasné nie je. Pôvodná teória hovorila o abnormalite v zemskom plášti, no objavila sa i nová, ktorá hovorí, že za všetko môže roztápanie Kanadských ľadovcov.

Znečistená planéta

To, že naša planéta je znečistená, nie je žiadnou novinkou. Vidíme to všetci na vlastné oči, stačí keď sa trošku rozhliadneme okolo seba. O znečistení planéty však hovoria aj astronauti, ktorí si ju mohli pozrieť priamo z vesmíru. Od minulého storočia sa podľa nich z našej zeleno-modrej planéty stala skôr akási hnedo-šedá.

Zem bola v minulosti možno purpurová

Dnes našu planétu často nazývame aj zelenou, keďže všetky (takmer) rastliny sfarbujú jej povrch práve do tejto farby. Podľa odborníkov to však v minulosti mohlo byť celkom inak a predpokladajú, že Zem mohla byť v minulosti fialovou planétou. Dnes totiž všetky rastliny využívajú na fotosyntézu zelené farbivo a teda chlorofyl. Podľa niektorých vedcov to však v dávnej minulosti mohlo byť celkom inak. Mikrobiálni odborníci v genetike z Marylandskej univerzity tvrdia, že staroveké mikróby nepoužívali chlorofyl na absorbovanie svetla, ale iné molekuly nazývané retinal. Absorbovali zelené časti spektra a späť odrážali červené a fialové, čím vznikla purpurová farba.

Obrovský oceán pod povrchom Zeme

Asi pred tromi rokmi vedci oznámili, že podľa ich prieskumných vrtov pravdepodobne našli obrovský oceán nachádzajúci sa v hĺbke asi 660 km pod zemským povrchom. Tento objav otvoril hneď niekoľko otázok a to o vzniku svetového oceánu, ale aj o tom, ako sa obrovské množstvo vody pod zemský povrch dostalo. Obrovský potenciálny oceán pod zemským povrchom má údajne toľko vody, že by dokázal naplniť všetky oceány na povrchu Zeme a to hneď 3-krát.

Pozri aj: 30 krátkych faktov o každodennom živote, ktoré by mal poznať úplne každý

brightside.me