Prvá medzinárodná štúdia na svete, ktorá sa venuje práve rastlinám, prichádza so zaujímavými zisteniami. Odhaduje sa, že existuje cca 391 000 známych unikátnych druhov cievnatých rastlín. To sú také mnohobunkové rastliny, ktoré majú vyvinuté vodivé pletivá a dokážu tak syntetizovať potraviny. 21% z nich však dnes hrozí vyhubenie.
V správe vydanej Kráľovskou botanickou záhradou Kew vo Veľkej Británii sa hovorí, že vedci každoročne objavia cca 2000 nových druhov rastlín. Ide o komplexnú správu o vegetácii, ktorá však zároveň varuje, že je ešte veľa toho, čo o rastlinách nevieme a taktiež, že existuje mnoho negatívnych faktorov, ktoré ich ohrozujú všade na svete.

„Jedná sa o vôbec prvé celkové posúdenie o stave všetkých rastlín na svete. Existuje mnoho takýchto posudkov, či už sa jedná o korytnačky, lesy, mestá, či lieky a antibiotiká, no doteraz to ešte nikdy neboli práve rastliny.“, hovorí Kathy Willis, riaditeľka záhrady. „Pripadá mi to pozoruhodné vzhľadom na dôležitosť rastlín pre naše životy – od potravín, liekov, oblečenia, stavebných materiálov a biopalív, cez reguláciu klímy. Táto správa preto poskytuje prvý krok k vyplneniu tejto kritickej medzery vo vedomostiach.„

Hoci je zmena klímy faktorom, ktorý ohrozuje prežitie druhov rastlín, medzi najväčšie problémy v tomto okamihu patrí ničenie biotopov v dôsledku poľnohospodárstva, odlesňovania a v dôsledku výstavby budov a infraštruktúry. To len dokazuje, že najväčšou hrozbou je strata teritória a prirodzeného prostredia, pričom príčinou je človek. Trochu iný problém podľa správy tvoria invázne druhy rastlín. Približne 5000 inváznych druhov na celom svete ohrozuje prirodzene sa vyskytujúce rastliny a poškodzuje prírodné ekosystémy, pričom náklady, ktoré by boli využité na záchranu, sa odhadujú až na 5% celkovej svetovej ekonomiky.

Správu dávalo dokopy približne 80 vedcov viac ako rok. Aj kvôli tlaku verejnosti by sa malo začať organizovať akési ročné zhodnotenie vegetácie, aby sa tak napomáhalo vedeckým pracovníkom, no hlavne aby vznikla najlepšia možná stratégia na záchranu a následnú ochranu. „Musíme byť pragmatickí,“ povedala Willis Lucy Carter. „Počet obyvateľov neustále rastie a ľudia potrebujú jedlo, miesto na život. To znamená, že najdôležitejšia vec je určiť oblasti, ktoré sú z hľadiska zachovania biodiverzity najdôležitejšie a určiť oblasti, ktoré by sa mali rozvíjať.“

Zatiaľ bolo identifikovaných približne 1771 významných „rastlinných“ oblastí po celom svete. Podľa výskumníkov však takéto miesta nemajú dostatočnú ochranu, aby mohli ostať zachované. Okrem toho, že sa vedci chcú dozvedieť viac o biotopoch, ktoré neboli tak dôkladne preskúmané, je ďalšou výzvou porozumieť rastlinám na genetickej úrovni, no to je oblasť výskumu, ktorá je ešte stále „v plienkach“.

Ak vás táto tematika zaujala, štúdia je prístupná na stránkach botanickej záhrady Kew on-line, kde nájdete celkový súhrn zistení. Podľa môjho názoru by sme sa mali zamyslieť nad tým, čo nám rastliny vlastne dávajú. Sú základom života na Zemi a dávajú nám kyslík, ktorý dýchame, zabezpečujú vodu, drevo a potravu. Dá sa povedať, že od rastlín závisí náš život, a tak by sme k tomu mali aj pristupovať.
zdroj: interez.sk (Lucia M.), sciencealert.com
Psychologička Zuzana o alkohole: Fero Joke verejne priznal chybu a bol to správny krok, riskoval svoju reputáciu
Do Bratislavy lietadlom, do Košíc zase vlakom. Za 1 deň som porovnala oba spôsoby cesty, určiť víťaza je náročné
Nikola žije v Španielsku: Väčšina ľudí tu zarába okolo 1 300 € mesačne. Prenájom jednoizbového bytu v Madride stojí 1 000 €
Magické trhy blízko Slovenska nás očarili ponukou aj cenami. Klobása je o polovicu lacnejšia ako v Bratislave
Analytik Potočár o úskaliach energopomoci: Človek s platom 1 500 eur ju nezíska, dôchodca s rovnakým dôchodkom áno
Najrýchlejší vlak na svete sa vznáša: Dokáže ísť takmer 1 000 kilometrov za hodinu. Výstavba je neuveriteľne drahá
Koučka Zuzana radí, ako si nájsť partnera: V tomto prípade sa sexu na prvom rande vyhnite, ženy robia dve chyby
„Prekliata“ diaľnica straší slovenských vodičov: Takáto cesta by ani nemala existovať, tvrdí expert Bazovský
Walt Disney nestvoril Mickey Mousa, vinili ho z rasizmu a zo sexizmu. Jeho zamestnanci organizovali „Snehulienkine orgie“









Nahlásiť chybu v článku