Územie Pieninského národného parku sa v januári 1997 rozšírilo z pôvodných 2125 na 3750 hektárov. K najhodnotnejším častiam PIENAP-u patrí štátna prírodná rezervácia Prielom Dunajca, na ktorú nadväzuje chránený prírodný výtvor Prielom Lesnického potoka. Ďalším chráneným výtvorom sú Haligovské skaly, predstavujúce komplex skál a bradiel, vystupujúcich vplyvom erózie vody a vzduchu z flyšového obalu pohoria. Nachádzajú sa tam aj chránené prírodné výtvory Jezerské jazero, Jarabinský prielom a travertínové jazierko – Kráter.

V národnom parku prevládajú jedľovo-bukové porasty, horské jelšiny a na skalách borovicové porasty. V druhovo bohatej vegetácii sa darí aj teplomilným a vysokohorským rastlinám. Živočíchov reprezentujú západokarpatské druhy lesných a skalných biotopov – kobylka pieninská, jašterica živorodá, piskor horský, plch hôrny, červenák karmínový, skaliar pestrý, vydra riečna či vzácny netopier sťahovavý.

Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyňa Aksamitka. Prielomom Dunajca vedie trasa náučného chodníka, ktorý bol prvým náučným chodníkom v bývalom Československu. Je aj jediným bezbariérovým turistickým chodníkom v PIENAP-e. V roku 1999 na ňom odhalili pamätnú tabuľu zakladateľovi PIENAP-u Ing. Milanovi Pacanovskému.

Atraktívnosť územia zvyšuje aj národná kultúrna pamiatka – pôvodne gotický Červený Kláštor založený v roku 1319. Pôsobil v ňom zostavovateľ najstaršieho zachovaného herbára na Slovensku mních Cyprián. Hrádza postavená bobrami, objavená v roku 2008 svedčí o tom, že sa títo obyvatelia lužných lesov udomácnili na slovenskom brehu Dunajca. Malé vodné toky v Pieninskom národnom parku sa každoročne zarybňujú. Robí sa tak predovšetkým pre udržanie populácie pôvodného druhu potočných rýb vyskytujúcich sa v tejto oblasti. Je to aj z dôvodu, že každým rokom narastá počet vydier, bocianov a volaviek na území národného parku, pre ktoré sú ryby súčasťou potravy.

Na území PIENAP-u žije ohrozený motýľ jasoň červenooký, jeho záchrane sa venujú vedeckí pracovníci spolu s ochranármi už niekoľko desaťročí. Projekt na záchranu ohrozeného druhu motýľa prebieha súbežne s poľským národným parkom. Dunajec totiž tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom a migrujúci jasoň červenooký prelietava z jedného štátu do druhého. Početnosť jasoňa sa zisťuje tak, že krídlo každého motýľa sa označí fixkou číslom. Každá lokalita má svoju farbu, čiže sa pozná presný počet motýľov v danej oblasti. Po označení jasoňa pustia do prírody. Ročná návštevnosť PIENAP je 700.000 návštevníkov.

„Les starý ako svet sám, svojím takmer nesmrteľným osudom čnejúci nad všetkými zázrakmi. Nedotknutá pustatina, plná prastarých dubov. Jedny padajú spráchnivené na zem, iné sa dvíhajú dovysoka, podopierajúc sa navzájom, alebo vytvárajú prepletajúcimi sa zakrivenými konármi oblúky, akoby otvárajúcu sa bránu, popod ktorú môžu prechádzať jazdecké oddiely.“

Takto opísal Plínius územie Slovenska po tom, čo Rimania prekročili Dunaj a po prvý raz uvideli našu krajinu. Kde by sme dnes mohli hľadať niečo podobné? No predsa v Poloninách, v Bukovských vrchoch, na území, ktoré je na mapách zo 16. storočia nazývané „Vlčími horami“. Presne tak nazval filmár Erik Baláž svoj dokumentárny film o najkrajšej panenskej prírode na našom území, ktorý sa čoskoro dočká svojej premiéry aj vo svetoznámej televíznej stanici National Geographic. Oblasť na hraniciach Slovenska, Poľska a Ukrajiny nám ukazuje, ako to vyzeralo kedysi, keď bol pánom lesa miesto človeka medveď, rys, zubor, či vlk a príroda bola všade nedotknutá a neporušená.

[youtube CZ0Jorye0jU 720 410]

Národný park Poloniny vo svojich útrobách ukrýva aj ďalšiu slovenskú vzácnosť. Je ňou Park tmavej oblohy, teda územie bez nočného svetelného smogu. Takéto oblasti sú na Slovenku iba tri, a to práve v Poloninách, v Moravsko-sliezskych Beskydách a najmladší sa nachádza vo Veľkej Fatre. Bez nežiadúceho svetelného smogu, ktorý je výsledkom ľudského osvetlenia, je príroda od tohto vplyvu uchránená a navyše si môžu nadšenci astronómie užiť prekrásnu a temnú nočnú oblohu.

Pozri aj: Tieto zábery ohromili celý svet, no my si ani len neuvedomujeme, aké skvosty na Slovensku máme

TASR