Ak by ste si viedli záznamy o všetkých veciach, za ktoré v obchode míňate peniaze, som si viac než istá, že by vás výsledná suma poriadne prekvapila. Je ľahké zabudnúť si doma obed a zájsť si na menu do reštaurácie alebo mať možnosť kúpiť si obed každý deň. Hneď ráno si kúpite kávu a muffin, pretože ste nestihli raňajky. Ak denne miniete na jedlo približne 10 euro, za týždeň je to už 50 a za mesiac približne 150 euro, a to rátam len obedy, kávičky a sem-tam nejakú desiatu v bufete. Prirátajte k tomu ešte bežné nákupy a veľký nákup na víkend a dopracujete sa naozaj k vysokej sume.

Čo ak vám však poviem, že sa to dá aj inak? Neviem, či aj v našich podmienkach, k tomu sa ešte vrátim, ale tento muž to naozaj dokázal. Verím, že mnohí z vás ho budú odsudzovať, dokonca možno budete znechutení. Je tam však myšlienka a to je dôležité.

William Reid sa prvýkrát „ponoril“ do kontajneru v roku 2014. Bol dobrovoľníkom pre projekt Food Not Bombs, ktorého základnou myšlienkou je, že nepredané jedlo sa podaruje ľuďom, ktorí to potrebujú. Po tom, čo zháňal potraviny pre túto organizáciu, si uvedomil, ako veľa potravín sa vyrobí, aká je strata, a že by sa bez toho množstva  pokojne zaobišiel.

Od augusta 2014 teda začal jedávať výlučne von a výlučne iba z kontajnerov. V kontajneroch pravidelne našiel zeleninu, ovocie, vajíčka, mlieko a dokonca aj sladkosti. Nikdy pritom nebol chorý a ani nemal žiadnu otravu z nájdeného jedla.

Za posledné dva roky minul William len niečo cez 6 euro. „Môj život sa až tak nelíši od tých ostatných. Ľudia chodia bežne do obchodov a nakupujú potraviny pre domácnosť. Ja preskúmam kontajnery a vidím, čo je k dispozícii. O tom, čo budem jesť a čo nie, sa rozhodujem rovnako ako iní ľudia,“ hovorí William.

Je to viac, než len úspora peňazí. William sa snaží poukázať na to, koľko kvalitných potravín ľudia dokážu len tak vyhodiť do kontajneru. V USA sa ročne vyhodí 30 až 40% neporušených potravín, a to je teda už poriadne plytvanie.

William sa počas svojej „cesty“ stal vegánom a síce mu zaberie trochu viac času vybrať si tie správne potraviny, nie je to zase až také hrozné. Boli by ste naozaj prekvapení, koľko kvalitných potravín v kontajneroch môžete nájsť. Ak by ste si náhodou mysleli, že je to neprípustné a neprístojné, môžem vám povedať, že v zahraničí je to legálne, s výnimkou súkromných pozemkov. Za dva roky minul William len cca 6 euro, a to len preto, že musel stráviť extra noc v Deal Island v Marylande a nemal inú možnosť. Kúpil si balíček krekrov a proteínovú tyčinku.

Keď som v úvode napísala, že si nie som istá, či by sa to dalo realizovať aj v našich podmienkach, mala som na mysli to, že v zahraničí je to, povedzme, bežné. Napríklad v Nórsku a vo Veľkej Británii majú kontajnery, ktoré sú vyhradené pre takéto potraviny a ľudia tam bežne môžu zájsť. Väčšinou tam chodia študenti, ktorí to berú ako „atrakciu“. V našich podmienkach a v našej kultúre, kde vidíme dennodenne ľudí, ako „vyberajú“ koše, je to ťažké akceptovať. Predpokladám, že žiadny človek, ktorý si môže dovoliť nakupovať potraviny, by ich nešiel zháňať do odpadkových košov. Je to vec reputácie, podľa môjho názoru. Mňa však zaujala celková myšlienka a verím, že sa nad tým aspoň zamyslíte.

zdroj: interez.sk (Lucia M.), diply.com