Milovať vedu, obetovať jej celý svoj život, to je absolútne v poriadku. V mnohých prípadoch sa ale veci vymknú kontrole a zdravému rozumu. Najmä...

Milovať vedu, obetovať jej celý svoj život, to je absolútne v poriadku. V mnohých prípadoch sa ale veci vymknú kontrole a zdravému rozumu. Najmä v minulosti, na počiatku vied a skúmania sa podnikali rôzne šialené experimenty a nápady. Prinášame vám výber tých najzaujímavejších, ale za to nie známych vedcov a ich pokusov.

1. Barry Marshall

Kým všetci lekári tvrdili, že baktérie Helicobacter pylori nemajú šancu prežiť v žalúdku, Barry Marshall zastával iný názor. Domnieval sa, že vredy v žalúdku sú spôsobované práve týmito baktériami. Aby dokázal, že má pravdu rozhodol sa vypiť bakteriálny roztok a vyskúšať si svoju teóriu sám na sebe. Po pár dňoch začali ťažkosti a Barry vedel, že mal pravdu. Barry musel podstúpiť biopsiu žalúdka, aby mu odstránili škodlivé baktérie a podstúpiť liečbu antibiotikami. Za svoj lekársky experiment dostal Nobelovu cenu.

sialeni vedci (1)
Barry Marshall na prednáške o svojom výskume

2. Werner Forssmann

V časoch, keď boli operácie len v počiatočných štádiách, bola liečba srdcových chorôb veľmi obtiažna. V roku 1929 sa Werner Forssmann domnieval, že ak by prestrčil trubicu cez niektorú z hlavných tepien v ľudskom tele, mohol by sa tak dostať až do srdca. Jeho kolegovia z nemocnice v Eberswalde v Nemecku s ním ale nesúhlasili a tvrdili, že takáto operácia bude totálne fiasko. Tak sa Werner rozhodol, že to odskúša sám na sebe. Jedna zo zdravotných sestier súhlasila, že Wernerovi pomôže so sterilizáciou potrebných nástrojov, pod podmienkou, že bude operovať ju namiesto seba. Werner súhlasil, uspal zdravotnú sestru anestetikami a v momente sa rozhodol. Narezal si vlastnú žilu na ruke, zaviedol katéter až do srdca a rýchlo si sám spravil röntgen. Snímok neskôr ukázal svojim neveriacim kolegom a za tento nebezpečný kúsok si zaslúžil Nobelovu cenu.

sialeni vedci (4)
Werner Forssmann a jeho röntgen

3. Stubbins Ffirth

Študent medicíny Stubbins Ffirth veril, že malária nie je nákazlivá choroba. Po epidémii v roku 1793 vo Philadelphii, kedy zomrelo viac ako 5000 ľudí sa Stubbins rozhodol otestovať svoju teóriu. Roztieral si zvratky infikovaných do svojich otvorených rán a do očí, no neochorel. Dokonca užíval infikovanú moč od pacientov, ale chorobu aj tak nedostal. Stubbins si teda myslel, že svoju teóriu dokázal. My dnes ale vieme, že to tak nie je. Malária je nákazlivá, stačilo dostať infikovanú krv do vlastného krvného obehu.

sialeni vedci (2)

 

4. Thor Heyerdahl

Nórsky Indiana Jones, tak prezývajú tohto moreplavca. Dobrodruh, ktorý študoval geografiu, botaniku a biológiu podnikol divokú plavbu, aby potvrdil svoju archeologickú teóriu. V roku 1947 sa aj s odvážnou posádkou vybral naprieč Tichým oceánom na replike inckej plte z balzového dreva. Plavili sa spolu z Južnej Ameriky do Polynézie, prekonali tak vyše 6800 km a plavba im trvala 101 dní. Ďalšou známou plavbou bola plavba cez Atlantik na papyrusových lodiach v roku 1970.

sialeni vedci (3)
Thor a fotografia z jeho plavby

5. Tycho Brahe

Dánsky šlachtic, astronóm a matematik. Rád viedol rozhovory a hádky o matematike a jedna takáto sa mu takmer stala osudná. V roku 1566 sa dostal do matematickej hádky a ako bolo vtedy zvykom, Tycho vyzval svojho súpera na súboj s mečom. Tycho Brahe bol výborný vedec, ale príšerný šermiar. V súboji prišiel o nos a do konca života musel nosiť protézu vyrobenú z kovu.

sialeni vedci (5)
Tycho Brahe so svojou protézou
Uložiť článok

Najnovšie články