Pamäť nám slúži ako základná jednotka, podľa ktorej robíme väčšinu rozhodnutí a vnímame svet okolo nás. Čoraz viac výskumov nám ale dokazuje, že naša pamäť nie je až taká dokonalá, ako si mnohí myslíme. Napríklad výskum Jonathana Flombauma, psychológa z John Hopkins univerzity, ktorý sa zameriava na nepresné vnímanie farieb.

Flombaum sa pre tento výskum rozhodol po tom, ako si chcel premaľovať stenu v byte. Zapamätal si farbu steny a išiel si kúpiť presne takú istú. Keď však prišiel do obchodu, zistil, že je stratený a pozerá sa na ďalších 100 farieb, ktoré vyzerajú rovnako. Na tejto téme si postavil výskum, v ktorom skúmal ľudí a ich vnímanie farieb z pamäte.

Pred objekty výskumu položil koleso s 180 rôznymi odtieňmi farebných tónov a tí mali vybrať čo najlepšiu zelenú, ružovú, žltú, oranžovú, modrú a červenú farbu. Týmto testom zistil, že ľudia majú podobnú predstavu o základnom tóne istej farby. Teda existuje veľa odtieňov modrej, no „modrá“ je len jedna.

Z tohto testu odvodili ďalší test, v ktorom na krátky moment ukázali účastníkom testu nejakú farbu a po určitej dobe im dali koleso s 180 rôznymi odtieňmi farebných tónov a nechali ich vybrať farbu, ktorú si pamätajú, že videli.  Tu vznikali nepresnosti v podobe skreslenia. Napríklad objekt, ktorému ukázali tyrkysovú, si pamätal základnú modrú. V pamäti nám mozog rozdeľuje farby do základných blokov, od ktorých sa potom odráža.

Taktiež, ak by vám niekto ukázal pole jahôd, ktorého jahody majú farbu niekde medzi červenou a fialovou a potom by vám položil otázku: „Akej boli jahody farby?“. Kvôli tomu, že poznáte, alebo si teda pamätáte, že sú jahody červené, skôr by ste sa priklonili k možnosti, že sú červené, ako fialové a odpovedali by ste, že boli červené.

Ak nám neveríte, a myslíte si, že ste výnimka, na druhej strane článku sa môžete veľmi jednoducho otestovať. Poďme na to.