Asi každý vie, že chipsy nie sú práve najzdravšia pochúťka, keďže obsahujú pomerne veľké množstvo oleja a soli. Táto kombinácia pre nás nie je ideálna, čo potvrdí snáď každý odborník na zdravú výživu. Na druhej strane, ak si ich doprajeme len občas, nepredstavujú žiadne zdravotné riziko. A ak sa budete pri ich výbere držať našimi radami, tak si na tejto slanej maškrte môžete pochutiť bez strachu, že do seba prijímate škodlivé látky.
správy od nás budete mať ako prví.
Vznik chipsov bol skutočne kuriózny. Pred vyše 160 rokmi sa zákazník luxusnej reštaurácie v New Yorku neustále sťažoval na hrúbku opekaných zemiakov. Keď zemiaky po niekoľkýkrát žiadal vymeniť, kuchár sa neovládol, nakrájal ich na najtenšie možné plátky, rýchlo opiekol v oleji, posypal poriadnou dávkou soli a prvé chipsy boli na svete.
Odvtedy sa chipsy tešia celosvetovej obľube, no ukazuje sa aj ich odvrátená stránka v podobe obezity, a čo je horšie, rizika vzniku rakoviny.
Nebezpečný akrylamid
Výroba chipsov sa neobíde bez smaženia. Pri tomto procese však v zemiakoch vzniká aj nebezpečná látka akrylamid, ktorá je pre naše telo toxická. Čím je smaženie dlhšie, tým viac jej vznikne. Aby sme predišli prijímaniu vysokých dávok tejto nebezpečnej látky, mali by sme si vyberať chipsy čo najmenej presmažené. Jemná zlatavá farba je v poriadku, no ak farba lupienkov má tmavšie alebo hnedšie sfarbenie, mali by sme sa im radšej vyhnúť.

Zelená a čierna farba
Ak nejete chipsy s príchuťou „wasabi“, ktorá zvyčajne lupienky sfarbí nazeleno, tak pri bežných lupienkoch sa zeleným kúskom určite vyhnite. Obsahujú látku solanín, ktorá je toxická pre náš organizmus. Takisto čierne fľaky poukazujú na kazový zemiak a tiež by sme ich mali radšej ignorovať. Samozrejme, jeden alebo zopár lupienkov nám neuškodí, no pravidelnej konzumácii by sme sa mali radšej strániť.
Pokračovanie na ďalšej strane…
Kalište Nemci vypálili, obyvateľov postrieľali. Prešli sme sa po zaniknutej obci, v ktorej mnohí zhoreli zaživa
Mária s manželom kúpili dom z roku 1958 za 55 000 eur. Prerábali ho 4 roky, väčšinu prác zvládli sami
Rozhovor so sprievodkyňou na konci života Janou Gorst: Ako sa postarať o umierajúceho a čo pred smrťou ľutujeme
Boli sme na zabarikádovanom námestí, kde prebiehali násilné protesty: Ľudia tam bývajú v stanoch vyše mesiaca
Na dne Liptovskej Mary zostali príbehy 13 obcí: Navštívili sme miesto, ktoré pripomína zmiznuté domovy
















Nahlásiť chybu v článku