Objektívom: 2Cellos – divoká zver s violončelom vypustená do bratislavskej arény

Devín zahalený do inštrumentálnej hudobnej šou a nebo posiate ozvenou zamatových strún. To bola pôvodná vízia organizátorov koncertu 2Cellos, ktorý sa konal 14. júla v Bratislave. Pre meteorologické výstrahy sa na poslednú chvíľu rozhodli pre bezpečnejšiu alternatívu a tak celý koncert presunuli do bývalej industriálnej stavby vo Vlčom hrdle. Tá dnes slúži na kultúrne účely a Bratislavčania ju poznajú pod názvom Refinery Gallery. Keďže boli kapacity limitované priestormi, na koncert prišlo približne 2000 ľudí, čo prispelo k príjemnej nálade v hale.

Klasická scéna na svoju reformu nenechala dlho čakať

Hudobné nástroje, ktoré majú za sebou históriu klasického hudobného remesla, šmakujú dnešnej pop-kultúrnej 4-akordovej dobe trochu menej, hoci sa stále nájdu nadšenci a hudobní gurmáni, ktorí zostali verní nejednej rachmaninovke, lisztovke či Stravinskému.

2Cellos nám ukázali rukopis

2Cellos tvoria dvaja violončelisti z Chorvátska. Stjepan Hauser(30), mladý hudobník s dračím pohľadom, a jeho tímový hráč Luka Šulic(28), muž s kompatibilným jemnocitom. 2Cellos dosahujú v posledných rokoch obdivuhodné úspechy vo svojej paradoxne mladej kariére. Violončelo povýšili v modernej hudobnej kultúre na celkom novú úroveň. Ich originálny štýl hry zmietol tlakovou vlnou hranice medzi hudobnými žánrami a tak vytvorili do vtedy nezlučiteľné prieniky klasickej, filmovej hudby Morriconeho, popu, metalu a napokon prešli aj za limity klasickej hudby, ktorú s dráždivými AC/DC, Nirvanou, či Red Hot Chilli Papers zaradili do jedného playlistu svojich koncertov. Hoci z YouTube vieme, že neobsedia počas hrania na stoličkách, boli sme pripravení na sladké sláky, trošku rytmu, nejaké to pohupkávanie, v tempe sa mykajúce boky, namiesto toho prišla parádna balkánska prietrž mračien. ,,Hrozne sú sexi!” hlasnejšie naznačovalo ženské pokolenie, šalelo. Muži, ktorí prišli s vidinou romantického rande so svojimi polovičkami sa tak nerušene cca po minúte od začiatku koncertu mohli cítiť sebaisto v úlohe druhých huslí. Aj o tom sú koncerty. Takže tu máme dvoch sympatických, pre remeslo rozvášnených mužov, ktorí vedia, a hoci je to lákavé hľadať v tom nejakú kulehu marketingovú, oni sú ozajstní a hrá im to, akoby hrali naposledy.

Bol to výnimočný večer. Charizmatická hra čelistov, ktorí napriek zaneprázdneniu hrou stíhali komunikovať s publikom, a Stjepan, ten divokejší so známou ofinkou, ktorá mu vždy, keď sa v ňom prebudí lovec,  padá do tváre, sa počas piesne Human Nature zhostil dirigentskej úlohy a podmanil si publikum ešte viac. Boli autentickí, nechali dušu medzi strunami, hrali drzo a krehko zároveň. Daj violončelistovi slák a on ti zahrá, ak vie, ale 2Cellos nám ukázali rukopis. Dokázali, že patria medzi svetové inštrumentálne unikáty. Pospájali nespojiteľné. Bol to tanec medzi črepinami. Ostrá, dráždivá, priam ohnivá, pulzujúca balkánska búrková smršť, masívna, treskúca, živelná, prívalová vlna, ktorá sa postupne striedala s melancholickým padaním kvapiek a každý jeden z nás vedel, že ani vtedy nemáš dosť a do toho všetkého absolútne vyburcovaná masa ľudí synchronizovane kričala známe rockové refrény, ktoré striedalo totálne ticho. Vtedy, keď chalani začali hrať záverečnú Fields of Gold, presne vtedy by bolo počuť pohyb motýlích krídiel. Okolo seba počuješ hlboké nádychy-výdychy, akoby labutia pieseň, spomenieš si na všetku tu neplechu, ktorú tvoja doba práve žije, pousmeješ sa, si vďačný za umenie a za ľudí, ktorí mu zostali verní, či už v tvojej krajine, alebo kdekoľvek vo svete. Bilancuješ a vieš, že si v živote už všeličo počul, všeličo zažil, ale… Sú diela, ktoré Ti žiadne video na YouTube nesprostredkuje v tej veľkosti a hodnote, akú skutočne má. Skutočne, od slova skutočnosť. 2Cellos sú skutoční, a to, čo stvárajú na pódiu, je pecka! Zazimomriavkovaný si z toho týždeň – dva a potom znovu skĺzneš na ten YouTube.

Pár dní nebudeš nič počuť. No a čo!

Ideš s kamošom na pokojný koncert a v tom ti urve dekel s Highway to Hell nejaký hrozne dobre líznutý violončelový párik chalanov na pódiu, a ešte ich to aj baví a v tom sa pristihneš, že Ti vejú vlasy z tlaku reprákov, cítiš sa ako vo filme, držíš si uši, lebo vieš, že je to už priveľa, a hoci vieš to, že pár dní nebudeš nič počuť kašleš na to a užívaš si to. Lebo je to taká energická explózia, že ktovie kedy zažiješ pri svojom neúspešnom živote ďalšiu. No a čo! Keď si človek chce ísť vychutnať harmóniu precízne poukladaných taktov a nôt s bohémsky dynamickým úvodom, dramatickým jadrom a ťažkým záverom, 2Cellos sú ideálne riešenie na vypnutie mysle a zapnutie všetkého estetického, čo ešte človeku modernému zostalo. Klasika je pre náročných poslucháčov, ale pre náročných sú aj 2Cellos. Zvuk violončela, to treba prežiť, postaviť sa dopredu a skákať ako na najväčšom metalovom odpale. Takí boli 2Cellos v Bratislave v júli 2016.

interez.sk (Diana Pallaghyová, foto: Jaro Novák)